Včera bol modrý pondelok, dnes je sivý utorok

a zároveň aj posledný marcový deň. Sivý je doslovne. Vonku sa pomedzi kvapky dažďa púšťajú z oblohy aj vločky snehu. Mojím úmyslom včera bolo, že prispejem na blog modrým príspevkom. Hľadala som v archíve, no veľa som toho nenašla a ani sa mi veľmi hľadať nechcelo. Radšej som sa popoludní vybrala von s fotoaparátom. Ako prvé som fotila modré kvety na záhone pri dome. Lenže vonku bol taký vietor, že som len s veľkými problémami urobila nejaké fotky. Od domu som sa pobrala do neďalekého lesíka. Tam som fotila aj fialky (viem, že sú fialové, ale berte to tak, že je to odtieň modrej), dokvitajúce scily a na záver mojej prechádzky lesíkom som objavila aj modrého chrobáka. 

To, že *modrý pondelok*  sa nepoužíva len vo význame, keď ide o deň s nechuťou k práci, som sa náhodou dozvedela včera z internetu. Je to posledný pondelok pred Veľkou nocou a druhý deň pašiového týždňa. Čo je pašiový týždeň? Takto o ňom písal pred ČASom jeden zo slovenských denníkov:

“Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.  Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst.”

Nakoniec som teda fotky mala, ale kým som ich všetky stiahla do počítača a kým som ich prebrala, už sa mi nič na blog písať nechcelo. Veď ráno je múdrejšie večera, nie nadarmo sa tak hovorí. Tu je nakoniec galéria tých fotografií, ktoré som vybrala z archívu a aj tie nové.

Viete, aký je ešte okrem toho, že je sivý utorok, deň? Posledný deň prvého štvrťoku a posledný deň druhého roku tohto blogu. Zajtra má tento blog svoje druhé narodeniny. Presne 1. apríla 2013 som zverejnila prvý príspevok. Pre radosť niektorých čitateľov uvediem pri tejto príležitosti zase niečo z jeho štatistiky (štatistiku ako predmet som v škole neznášala).

Keď som si ich teraz prezerala, tak som si povedala, že až sa raz budem veľmi  nudiť, kliknem si na všetky stránky, z ktorých sa prišlo na môj blog. Je ich dosť. Väčšinu z nich som navštívila tiež, o niektorých som ani netušila.  Čo ma ale najviac prekvapuje, je poradie návštevnosti príspevkov. Skopírovala som ho rovno zo štatistiky.

Najúspešnejšie príspevky v období končiacom 2015-03-31 (zhrnutie)

Po celý čas

Nadpis		Zobrazenia
Home page / Archives		7 610
Trúbkovec (Campsis radicans)		516
Koberce z odpadu		414
Lišaj marinkový		396
Biele a žlté kvety z lúk		300

Že sa na tretie miesto navštevovaných príspevkov dostane článok o kobercoch z odpadu, by som nikdy nepredpokladala. Kto to ku mne chodí skoro každý deň na Koberce z odpadu? Prečo? Všímam si to už dobre dlho. Myslím si, že tu mám oveľa viac iných a zaujímavejších článkov, no pomaly nie je dňa, kedy by som v štatistike nevidela, že bol zase niekto na kobercoch.

Veď sa na to pozrite:

Článok bol zverejnený 13. septembra 2013

Mesiace a roky

	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Celkom
2013									11	2	17	13	43
2014	57	50	38	16	21	0	14	18	22	18	15	6	275
2015	16	29	51										96

Priemerne za deň

	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Celkovo
2013									1	0	1	0	0
2014	2	2	1	1	1	0	0	1	1	1	1	0	1
2015	1	1	2										1

Zaoberám sa blbosťami, ja viem (je to preto, že by som mala robiť úplne niečo iné, ale do toho sa mi vôbec nechce).

Najprv som si myslela, že tam mám fotku nejakej osoby a tá sa chodí na seba pozerať 😛 Ale v tom to nie je. Žeby sa obyvatelia Slovenska rozhodli robiť koberce z odpadu a s nádejou u mňa hľadajú návod? Ani v tom to asi nebude. Ozve sa mi ten, kto je za tými klikaniami na spomínaný príspevok? Mám jedno také malilinké tušenie. Nebude to náhodou niekto, kto si nedokáže môj blog otvoriť ináč, len tak, že si ho dal zapamätať vo svojom počítači cez tento článok? Keby som to nebola už zopárkrát u niektorých ľudí videla, nikdy by mi nenapadlo, že aj také čosi môže existovať….

Sľubujem, že pri najbližšej príležitosti pôjdem s fotoaparátom na akciu, kde budú ukazovať koberce z odpadu, aby som sem mohla dať ďalšie fotky 🙂

Končím s malým zamyslením z príležitosti výročia tohto blogu. Želám si, vlastne jemu, aby ste ho navštevovali aspoň tak, ako doteraz. Všetkým pravidelným aj náhodným čitateľom ďakujem za priazeň.