Moje detské knihy

Spomínate si, ktoré knihy z detstva vám utkveli v pamäti? Ja som sa nad touto otázkou zamyslela nedávno, keď som sa náhodou na internete preklikala k informáciám o knihe Lujza a Lotka. Táto kniha patrí k tým, na ktoré nikdy nezabudnem. No nebola to prvá kniha, na ktorú si z detstva spomínam.

Priznám sa, moja stará pamäť už neslúži veľmi dobre a aj spomienky na knihy, ktorých stránky som obracala ako maličká, mi z hlavy vyšumeli. Matne si spomínam na nejaké rozprávkové knižky, ktoré sme nemali my doma, ale boli u mojej babky z maminej strany. Mala ich úplne naspodku v jednej skrini v spálni. K babke som chodievala hlavne v lete počas prázdnin a spomínam si, že som si tie jej knihy veľmi rada listovala. No dnes si už vôbec nespomínam, o čom boli, ani to, aké mali názvy.

Myslím si, že som bola tretiačka, keď  som ležala v nemocnici, pretože som trpela častým zápalom stredného ucha. Áno, bolo to v treťom ročníku, teraz už viem určite. Viem to podľa toho, koho som mala v tretej triede učiteľku. Táto učiteľka mi po mame poslala do nemocnice knihu. Knihu džunglí. No musím sa vám priznať, ja som tú knihu nedočítala do konca. Mňa to nebavilo. K  tejto knihe som sa nikdy viac nedostala, preto mám vždy problémy vyplniť v krížovkách veľmi často sa opakujúce otázky, ako sa volal had, či iné zviera z tejto knihy. Ale je to moja prvá kniha, ktorej meno si dobre pamätám.

Kniha, či presnejšie knihy, na ktoré si spomínam v dobrom, bolo niekoľkodielne vydanie Slovenských prostonárodných povestí. Rozprávky, ktoré nám čítavala mama po večeroch a ktoré nám čítalo aj dievča, ktoré nás chodilo varovať, keď boli rodičia v práci.  Potom prišla dievčenská kniha Vierino veľké tajomstvo. Mala som desať alebo jedenásť rokov, keď som túto knižku Eleny Čepčekovej vyhrala v nejakej súťaži v okresných novinách. O to viac som si ju vážila. Jej hlavná hrdinka Vierka bola piatačka (čo som ja bola vtedy tiež) a jej rodičia sa rozviedli. Rozpad rodinných vzťahov ju dosť  poznačil. Boli to jej veľké tajomstvá.

_vyr_2119lujza-a-lotkaĎalšou knihou, ktorá mi veľmi utkvela v pamäti, bola Lujza a Lotka. Bol to preklad knihy Ericha Kästnera Das Doppelte Lottchen. Dve dovtedy neznáme dievčatá sa stretávajú v letnom tábore. Jedna z Viedne, druhá z Bavorska. Sú si navlas podobné a keď zistia, že majú aj rovnaký dátum narodenia, keď sa jedna druhej zveria s tým, že jedna žije iba s mamou a druhá iba s otcom, je im jasné, že sú sestry. Preto vymyslia plán, ako dať mamu s otcom dokopy. Veľmi som dej tejto knihy prežívala a čítala som ju niekoľkokrát.

Ďalšou knihou, ktorá mi utkvela v pamäti, boli príbehy Tarzana. Prvý diel Tarzan z rodu opíc  som dostala od tety. Nebola to kniha z kníhkupectva, ale vystrihovaný román, ktorý vychádzal na pokračovanie v niektorých novinách. Teta ho dala zviazať a darovala mi ho. Ďalšie diely som už čítala z vydavateľstva Stopy, ktorého ďalšie knihy som tiež hltala. Dnes už ani neviem, koľko dielov mal príbeh o Tarzanovi.

Keďže som knižky čítala hlavne v lete, počas prázdnin, spomínam si, ako som stále chodila s rozčítanou knižkou. Na rad prišli dievčenské romány z vydavateľstva Čajka. Tie som čítala zaradom, ako vychádzali.  Detské knihy som veľmi skoro vymenila za dospelácke. Niektoré som čítala tajne, aby to mama nezistila. Knižky som čítavala aj neskoro večer v posteli. Niekedy pod paplónom s baterkou v ruke. Knihy som si brala z našej domácej knižnice alebo mi ich dodávala moja o deväť rokov staršia sesternica. Ona bola mojou poradkyňou nielen v oblasti literatúry. Niekoľkodielne Tajomstvá Paríža, Rimanka a mnoho iných titulov,   to boli knihy, ktoré som čítala už v poslednom ročníku na základnej škole a v prvých ročníkoch na strednej. Tým sa moje knižné detstvo skončilo.

Určite som si na mnohé knihy, ktoré som v detstve čítala a ktoré sa mi páčili, teraz nespomenula. No tým, že po toľkých rokoch som si spomenula práve na tie, ktoré som v tomto článku menovala, boli určite tými knihami, ktoré vo mne nechali najviac spomienok.

Zaspomínate si so mnou?

Zdroj foto: internet

Reklamy

5 thoughts on “Moje detské knihy

  1. Taky jsem odmala byla velká čtenářka a jsem pořád. Přestávku jsem měla jen v jednom období, když byly děti malé a s nimi přišly zdravotní problémy jedné z nich. Po pár letech jsme znovu začali chodit do knihovny, teď chodíme zároveň do dvou.
    Kniha džunglí myslím vešla ve známost až když vznikly komiksy. Text je pro současníky už dosti těžký. Luisa a Lotka byla taky moje oblíbená.
    Hodně hezké vzpomínky mám taky na dobu, kdy jsme si četli navzájem. Ne dětem (to samozřejmě), ale já s kamarádkou (na louce Vinnetoua), později já s novomanželem (ve stanu na svatební cestě v Jeseníkách, když celý týden propršel – Duch Lana Estacada). Pak nám s dětmi četl manžel Hobita….naposledy jsem četla kamarádům, když jsme kempovali v SRN a jezdili na in-linech a rodině v autě – holky u toho usnuly, manžel naštěstí ne – řídil 🙂 Ve společném čtení bych ráda pokračovala, je to lepší než bezduše čučet na blbosti v Tv. Ale není zájem.

    Like

    1. Ja som práve v období, kedy som bola na materských dovolenkách, prečítala asi najviac kníh. Čítala som, keď spali deti poobede, čítavala som dlho do noci. Do knižnice nechodievam, naposledy som bola v nejakej v časoch, kedy bola moja mama knihovníčkou v našej miestnej knižnici, čo bolo v časoch môjho raného detstva. Nemám rada čítanie nahlas, ja si radšej čítam sama, potichu 🙂 Aj keď som zvykla deťom pred spaním čítavať rozprávky, mne sa hneď začalo zívať a bola by som zaspala skôr ako ony 🙂 Preto som túto činnosť vždy radšej posunula manželovi.

      Like

  2. Idem si zaspomínať?

    Mala som šesť rokov a bol koniec školského roka. Žiaci boli pri tejto príležitosti odmeňovaní za vzorné chovanie a dobrý prospech knihami. Ja som tiež dostala knižočku Odvážna školáčka. V živej pamäti mám ako som si hrdo sadla na schodíky, ktoré viedli do nášho domu, a pustila som sa do čítania. Pokiaľ som knihu neprečítala, prázdniny nemohli začať. Keď som vedela už dobre čítať, tak čítanie kníh sa stalo mojim koníčkom. Mala som však šťastie aj v tom, že rodičia robili v tlačiarni a ja som dostávala knihy na všetky možné aj nemožné sviatky. Doteraz mám pred očami Guliverove cesty, Maroško, Emil detektívom a pod. Neskôr som čítala knihy pre dospievajúce dievčatá a všetky ostatné, ktoré sa mi dostali do rúk. Čítala som v posteli, na lúke, v záhrade, v korune môjho stromu, vo včelíne. Boli to krásne chvíľky a aj preto knihám vdačím za veľa.

    Like

    1. Pekné zaspomínanie 🙂 Nevedela som, že tvoji rodičia pracovali v tlačiarňach. Tak tam je pôvod tvoje záľuby v knihách. Pomohla si mi, že som si spomenula na jednu z kníh, ktoré boli naspodku skrine u babky. Guliverove cesty.

      Like

  3. Lujzu a Lotku nepoznám. Ale v detstve mi najviac krášlili dni hlavne tri knižky – Púchovské povesti a Jeleň kráľovnej víl, obe od pána Húževku a Slovenské rozprávky č.III, zozbierané Pavlom Dobšinským, s krásnymi ilustráciami Albína Brunovského.
    Ďakujem Danielka, že si mi vrátila týmto pekný článkom trochu detstva! 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s