Moja súkromná rozlúčka so Starým mostom

Najstarší, stále ešte stojaci bratislavský most mal počas svojej stodvadsaťtri ročnej histórie niekoľko mien. V roku 1890 ho postavili a pomenovali ako Most cisára Františka Jozefa. Po prvej svetovej vojne ho premenovali na Štefánikov most, po druhej svetovej vojne na Most Červenej armády a pred niekoľkými rokmi dostal meno Starý most. Tak ho vlastne posledné desaťročia ľudia neoficiálne volali.

Starý most v Bratislave poznajú mnohí aj mimobratislavskí a mnohí tiež vedia, že to bol prvý železničný most v Bratislave. Dnes už po ňom  nepremávajú nielen vlaky, ale ani autá a autobusy, ktoré po ňom jazdili niekoľko rokov. V posledných rokoch bol sprístupnený už len chodcom a cyklistom. Nepotrvá dlho, vlastne ten čas už môžeme rátať len na hodiny,  po moste už neprejdú ani chodci, most prestane existovať úplne. Začiatkom budúceho týždňa ho majú začať demontovať a na jeho mieste sa má postaviť most nový.

V skratke som vám zhrnula jeho históriu:

1889 –   v apríli začiatok stavebných prác výstavbou pilierov;

1890 –  30. decembra cisár František Jozef I. slávnostne odovzdal most verejnosti, most bol po cisárovi aj pomenovaný;

1891 – prístavba železnej konštrukcie, na ktorej boli koľajnice bratislavsko-trnavskej a bratislavsko-šopronskej železničnej trate;

1891 – 9. novembra začal most slúžiť pre železničnú prepravu – vznikla železničná trať zo stanice Bratislava-Nové Mesto cez nový most do Petržalky a Rusoviec;

1987 – 18. decembra začala prevádzka na novom železničnom prepojení z Petržalky do Viedne cez Kittsee a Parndorf;

1914 – 1. februára bola slávnostne otvorená trať tzv. viedenskej električky. Išlo o Elektrickú lokálnu železnicu Bratislava – Krajinská hranica, ktorá tvorila súčasť Pressburger bahn. Časť tejto trate viedla od zemskej hranice cez Kopčiansku a Viedenskú cestu na dunajský most (Starý most) a na druhej strane mosta koľajovou slučkou v uliciach mesta, Vajanského nábrežím, Námestím Ľudovíta Štúra, Jesenského a Štúrovou ulicou späť na most;

1914 – 5. február – začala pravidelná doprava viedenskej elekričky – rýchlosť vlakov cez most Františka Jozefa bola stanovená na 8 kilometrov za hodinu;

1938 – 10. októbra Petržalku, ktorá bola z dôvodov mníchovskej dohody odstúpená Nemecku, obsadili nemecké vojská a doprava na tejto trati bola zastavená a nahradená autobusovou dopravou. Na vstupe na most bola hraničná kontrola;

1945 – 3. apríla ustupujúca nemecká armáda  vyhodila most do vzduchu;

1945  –  v auguste začala stavba nového železného mosta, stavala ho Červená armáda a nemeckí vojnoví zajatci;

1946 – v januári bol most dokončený a 3. februára bol odovzdaný do užívania. Dostal meno Most Červenej armády;

1983 – v decembri  bola železničná doprava cez Starý most definitívne ukončená. Nahradila ju nová železničná trať, ktorá viedla po novoodovzdanom Prístavnom moste.

Čo dodať na záver? Každý súdny človek, ktorý si pozrie len tú krátku históriu mosta zistí, že v minulosti sa neviedli zbytočné reči, nerobili sa prieskumy verejnosti, na ktoré sa nakoniec aj tak kašľalo, nedalo sa robiť množstvo rôznych štúdií a plánov za horibilné sumy. Vtedy boli činy dôležitejšie ako reči.  (Ale my predsa všetci vieme, prečo je to dnes ináč.)

Rozoberanie pôvodnej konštrukcie Starého mosta v Bratislave by malo trvať do jari budúceho roka. V jeseni 2015 by sme sa mali prejsť po novom moste. Termín by mal byť dodržaný už len z toho dôvodu, že bude postavený z fondov EU. Dúfam, že vám budem môcť o dva roky priniesť fotografie z jeho odovzdania.

To, čo zostane zo Starého mosta, budú pamiatkovo chránené mýtne domčeky a piliere.

Pre tých, ktorým je fotografií Starého mosta málo,

ďalšie sú aj tu:

Na krásnom modrom Dunaji