Druhý

Za nami je druhý tohoročný týždeň, síce tentoraz sedemdňový,  ale tiež nebol normálny. Jeho nenormálnosť spočívala v tom, že začínal sviatkom Troch kráľov. Keďže bolo v ten deň pekné slnečné počasie, vybrala som sa na prechádzku do lesa. Pri prestupovaní som si na zastávke autobusu všimla, že aj petržalské čajky využili krásne počasie a slnili sa skoro na každej pouličnej lampe.

IMG_6841

Na mieste, kam som sa v lese vybrala, som bola doteraz iba raz. Prvý raz som tam zablúdila v septembri, kedy sa ešte len začala sfarbovať jeseň. Tak som si teraz prechádzku zopakovala a prešla som ešte o kus ďalej ako naposledy. Na jednej strane som urobila chybu, že som išla na to miesto, no na druhej strane to bolo fajn, pretože na miestach bližšie k mestu to vyzeralo ako na bratislavskom korze. Ako keby sa polovica obyvateľov mesta (teda okrem tých, ktorí práve sedeli vo vlaku a v autách smerom do Bratislavy), vybrala von do lesa. Dopadu slnečných lúčov bránil kopec, ktorý som mala po ľavej ruke.  Aby som mohla odfotiť stromy ožiarené slnečnými lúčmi, opustila som asfaltovú cestičku, po ktorej šliapali všetci turisti a cykloturisti a na jednom mieste som sa vybrala strmo do kopca. Zem bola mokrá, po napadnutom lístí sa mi dosť šmýkalo a o chvíľu som mala blato nielen na topánkach, ale aj na nohaviciach. Keď som zrazu z pravej strany začula dosť hlasné zaprašťanie suchého dreva, spozornela som. Bola som si istá, že žiaden človek hore nie je, že to bolo zviera.  Až vtedy som si všimla zvieracie stopy a rozrytú zem.  Každú chvíľu som očakávala nejaké zakrochkanie. Nebolo mi všetko jedno a v myšlienkach som sa zaoberala tým, že čo urobím, ak sa na mňa vyrúti stádo divých svíň. Rýchlo som nacvakala zopár fotiek a trielila som naspäť dolu na asfaltovú cestu. Ak chcete vidieť fotografie z tejto mojej prechádzky v bratislavskom  lesoparku, kliknite na nasledujúcu fotku.

IMG_7028

Domov som prišla taká unavená, že len z posledných síl som si umyla zablatené topánky a odzdobila vianočný stromček. Tým momentom sa u nás skončili Vianoce. Večer som prvý raz využila tv archív Orange a pozrela som si z neho film Nedotknuteľní s hudbou môjho obľúbeného Ludovica Einaudiho. Tú som si púšťala ešte aj po skončení filmu.

IMG_7137

V prvý pracovný deň po dlhom víkende som konečne upratala kvetinový záhon. Suché byle aksamietnic a krasuliek, ktoré kvitli až do novembra, som povytŕhala a odniesla do kontajnera. Pri práci som si všimla, že teplé zimné počasie spôsobilo to, že už začiatkom januára sa začali von zo zeme tlačiť hyacinty.

Downloads9

Prišla streda a ja som si povedala, že je najvyšší čas, aby som konečne zahájila pátranie po mojom očnom lekárovi. Keď som mu volala na číslo, ktoré som mala k dispozícii z minulosti, nikto mi to nebral. Preto som sa vybrala do mesta, aby som sa osobne presvedčila, či môj doktor ešte pracuje na pôvodnom pracovisku. Na vrátnici štátnej nemocnice som sa však  dozvedela, že očné oddelenie tam už dávno nie je, že sa presťahovalo do nemocnice v Ružinove. Ale ani tam ma nepotešili. Povedali mi tam to, čo som na 99 % očakávala. Môj očný lekár už nepracuje, je na zaslúženom dôchodku. K pánovi docentovi som chodila preto, že sme sa poznali prostredníctvom spoločného známeho. Keďže som kontrolné vyšetrenia niekoľko posledných rokov zanedbala, nedozvedela som sa včas ani tieto novinky. Teraz, po strate jedných okuliarov a zlomení rámu na tých náhradných musím čo najskôr nájsť nejakého náhradného “očiara”.

Aby nebol môj výlet do týchto končín mesta zbytočný, zastavila som sa aspoň pri Štrkoveckom jazere. Nebol to práve deň vhodný na prechádzky a fotenie, no aj tak som obišla skoro celé jazero. Čajky a kačice boli zo mňa akési vyplašené, všetky predo mnou vzlietali o kus ďalej.

IMG_7314

IMG_7242

Cestou domov som na ulici stretla seriálového psa  so svojím seriálovým a zároveň aj skutočným pánom. Nechám na čitateľov, aby skúsili uhádnuť, o ktorého pána a psa sa jedná.

IMG_7346

Po škaredých hmlistých dňoch sme sa v tomto týždni dočkali konečne aj slnka. To bola príležitosť, aby som sa vybrala von s fotoaparátom.  Dúhe, kvôli ktorej som vystúpila hneď na ďalšej zastávke z autobusu, som venovala samostatný príspevok. Tým som potom aj zmenila cieľ mojej cesty. Na autobusovú zastávku som sa nevrátila, ale do mesta som pokračovala peši po hrádzi.

IMG_7472-001

Skontrolovala som, ako ďaleko pokročili s rozoberaním Starého mosta a pokračovala som k Mostu SNP. Asi na polceste mi v hlave skrsla myšlienka, že by som vhodnú viditeľnosť mala využiť a tak som sa nechala výťahom vyviezť na vyhliadkovú terasu reštaurácie UFO. Tam som pobudla asi desať minút a keď som pofotila Bratislavu zo všetkých strán a uhlov, zviezla som sa dole a po moste som prešla do mesta. Odtiaľ ešte na hrad a z hradu znovu do podhradia, odkiaľ som sa poriadne unavená odviezla autobusom domov.

IMG_7504

IMG_7508

IMG_7640

IMG_7745

IMG_7770

IMG_7803

Ani v sobotu som nedokázala vydržať iba doma. Aj keď len na chvíľu, vybehla som predsa do mesta. Na klzisku pred národným divadlom sa korčuľovali mladí aj starí, slobodní aj ženatí. Veď sa pozrite na fotku. Našli ste tam niečo nezvyčajné?

IMG_7993

Divadlo sa už chystalo na večernú akciu a možno pred ním postávali aj prví demonštrujúci proti okázalému Plesu v opere.

IMG_8015

Domov som prišla uzimená, zohrial ma až čokoládový nápoj urobený v novom kávovare.

IMG_7947

Ani posledný deň týždňa, teda nedeľa, čo sa počasia týkalo, sa nedal zahanbiť. Od rána svietilo slnko, no fúkal studený vietor. Nevedela som sa rozhodnúť, či ísť alebo neísť von. Nakoniec som zostala doma. Popoludnie som využila na to, že som zo skrine vytiahla historickú vec a ukázala som ju mladšiemu synovi. Mala som to pripravené už spred Vianoc, len som na to počas sviatkov zabudla. Spýtala som sa ho, či si pamätá na to, že si v siedmom ročníku základnej školy objednal u mňa hrubý pletený pulóver, ktorý si chcel zobrať na lyžiarsky výcvik. Môjmu synovi táto vec za tie roky dávno vyfučala z hlavy a nespomenul si na to ani vtedy, keď som mu rozštrikovaný pulóver priniesla ukázať. Urobila som na ňom ďalšie dva riadky a tým som sa usvedčila v tom, že štrikovať som za viac ako dvadsať rokov nezabudla 🙂

IMG_8120

IMG_8147

Dúfam, že som vás týmto elaborátom o tom, čo sa udialo v minulom týždni, veľmi neunavila.

Reklamy

15 thoughts on “Druhý

  1. Tvůj “elaborát” krásně dokumentuje příspěvky minulého týdne. Vidíme, jak, kdy a kde jsi pořídila fotky. Kudy vede výtak do té vyhlídkové věže? Svetrem jsi mě pobavila. Asi čeká na svoji příležitost. Třeba pro vnoučata. Jen abys do té doby na to ještě viděla, když se tak zanedbáváš. Říká ta, která si počíná stejně 😉 Hezký další týden!

    Like

  2. Psa a jeho pána jsem nepoznala, asi budou ze seriálu, který se u nás nevysílá, nebo to bude tím, že ty seriály skoro nesleduji. 😉 A ještě jeden dotaz jsem zaznamenala. Na tom kluzišti jsem si všimla nevěsty v dlouhých bílých šatech a ženicha, je to to nezvyčajné? 😀 Bylo to zajímavé počteníčko a prima fotky a čokoláda z tvého nového kávovaru vypadá moc lákavě.

    Like

    1. Zdá sa mi, že sa seriál vysielal nejaký čas aj u vás (Prima TV). Ale zatiaľ nenapíšem jeho názov. Správne si postrehla, že na fotke je nevesta. Mám viac fotiek, no nie sú príliš kvalitné. Mala som nesprávne nastavený fotoaparát. Keď som ich tam uvidela, rýchlo som cvakala a zabudla som si ho prestaviť 😦
      https://picasaweb.google.com/111481455282125456610/MladomanzeliaNaKlzisku?authuser=0&authkey=Gv1sRgCNvszIiBjZbEVw&feat=directlink

      Like

  3. Rozveselila si ma tou poslednou činnosťou :-DDD Každý rok aspoň dva riadky, napríklad aj kvôli zisteniu stupňa artrózy :-D.
    Emil Blichár s Dunčom, alias Juraj Slezáček s foxteriérom Clorkom 🙂 Verím ti, že sú to oni, lebo takto zozadu sú neidentifikovateľní 🙂 Zrejme si ich nechcela fotiť spredu. Zaujímavý týždenníček 🙂
    Katarína V.

    Like

    1. No konečne! Vidím, že Panelák sleduješ. Ja už len občas. Odfotila som si ich zozadu ešte skôr, než mi bolo jasné, kto to je. Keď som prešla popri nich a presvedčila som sa, že sú to oni, tak som sa pánovi Slezáčkovi aj prihovorila, ale nenašla som odvahu spýtať sa ho, či si ich môžem odfotiť 😦

      Like

  4. Veľmi pekne si to zdokumentovala … dobre sa to číta … ale to sa už opakujem po predchádzajúcich čitateľoch … 🙂 Teším sa na ďalší týždeň …

    Like

    1. Ďakujem! Ako som písala v prvom týždni, neviem, ako bude vyzerať zhrnutie tohto týždňa. Bude záležať od toho, či bude o čom písať a či sa mi aj bude chcieť 🙂 Inšpirovala som sa na blogu (pravdepodobne) tvojej sestry.

      Like

      1. ano, ak myslíš Danulu, je to moja sestra … :))))) ja som vlani celý rok písala každý deň akýsi denník, svoje myšlienky a na spodku listu mi ešte vyšla malá fotka … boli dni, keď by som zapísala pol zošita a dni, kedy tá fotka musela byť hoooodne veľká … ale to boli také súkromné záležitosti, ktoré som nemala chuť zverejňovať … po vytlačení budem mať celkom peknú knih A4 s 365-timi listami … :)))) a potom som objavila tvoj projekt 365 … tiež sa mi veľmi páči … je to strašne fajn … treba si takto dačo nájsť … potom nezaháľa telo, ani rozum … prajem ti krásne dni a kopec inšpirácie … 🙂

        Like

        1. Ďakujem! Obdivujem, že si si dokázala každý deň zapísať zážitky dňa. Ja som bola v niektoré dni maximálne otrávená, keď som nevedela, čo za ten deň mám odfotiť. Hlavne, keď som nikde nešla a doma boli zlé svetelné podmienky na fotenie.

          Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s