Ako rýchlo som zabudla na Yetiho

29. januára 2011 som na inom mojom blogu písala článok o tom, ako som bola s kamarátkou Evou na prechádzke v lese nad mestom. Príspevku som dala názov Yetiho sme nevideli. V texte vysvetľujem, prečo som dala do  názvu slovo Yeti. Doporučujem, aby ste si na odkaz, ktorý som sem teraz vložila, klikli.

Ale i tak chcem znovu pripomenúť správu, ktorá bola odvysielaná v krimi Novinách na Jojke začiatkom decembra 2010.

“V lese nad Bratislavou už roky žije človek, o ktorom nikto nič nevie. A vlastne ani on sám. Ani to ale nie je všetko. Najnovšie sa pokúsil znásilniť ženu na prechádzke so psom. Je toho ešte oveľa viac…”

Priznám sa, po tejto správe som na istý čas dostala strach a do lesa som dlho sama nešla, no po čase mi to z hlavy vyšumelo a spomenula som si na to už len málokedy. Ani dnes, do chvíle, kedy som ho uvidela, som nad ním nerozmýšľala.

Od televíznej veže na Kamzíku som sa vybrala po červenej značke. Týmto chodníkom som nikdy predtým nešla a za celý čas som na ňom ani nikoho nestretla, hoci stopy po ľuďoch boli vidieť. Obzerala som sa po zvláštnych stromoch, pňoch porastených machom, moje oči hľadali niečo, čo by som mohla zvečniť fotoaparátom. Až tu zrazu, kúsok odo mňa, po mojej ľavej ruke som zbadala muža. Zvláštneho muža. Veľmi divne sa pohyboval. Práve sa vyzliekal zo svojho vrchného ošatenia a do pol pása nahý pobehoval hore-dole na úseku asi pätnástich metrov. Ja som naďalej kráčala po značenom chodníku a asi moje jediné šťastie bolo, že som sa práve blížila k nejakej lúke, prvej vôbec na tom úseku, po ktorom som išla. Z diaľky som videla dym a nejakých ľudí. Keď som prišla bližšie, už som videla, že je tam ohnisko a že si tam nejaká  skupinka ľudí chystá piknik. Neviem, či si títo ľudia dotyčného nevšimli, pobehoval v lese len kúsok od nich. Boli tam muži, ženy aj deti. Až tu som konečne zastala a nazoomovala som objektív môjho fotoaparátu na maximum, aby som si dlhovlasého, zarasteného a špinavého chlapíka odfotila. Od samého začiatku mi bolo jasné, koho som stretla. Bratislavského Yetiho.

Od dnešného dňa končím s prechádzkami v lese. Ale kam mám chodiť? Nedávno našli na hrádzi, práve na mieste, kde chodievam veľmi často, zavraždenú ženu, v lese sa pohybuje bláznivý a možno aj nebezpečný chlap. To už mám  naozaj sedieť len doma na zadku?

IMG_8784

IMG_8785

IMG_8786

IMG_8787

IMG_8788yeti

Všimli ste si, ako je oblečený od pása dolu?

Reklamy

14 thoughts on “Ako rýchlo som zabudla na Yetiho

  1. Nerozumiem jednému… keď polícia o tomto človeku vie, prečo nekoná, prečo za pokus o znásilnenie nevyvodila dôsledky? Načo sa čaká? Pokiaľ sa niečo nestane ako je tu u nás zvykom?

    Like

    1. To sú otázky, ktoré treba položiť polícii. Ale keď za dvadsať rokov (tomu údaju ale neverím) napadol iba raz ženu, dúfajme, že minimálne ďalších 20 rokov to znovu neurobí.

      Like

  2. Brrrr! Sama bych tam nešla. My tu máme podobnýho exota. Jednou jsem kvůli něku spadla z koně. Já ho ještě neviděla, kůň ano a zvířata takové lidi vycítí a jsou z nich neklidná.

    Like

  3. fííí ha … dievča, ja ťa obdivujem … sama sa vybrať do lesa… to chce v dnešnej dobe riadnu dávku odvahy … 🙂 našťastie všetko dobre dopadlo …

    Like

  4. Dievčatá – Katka a Laura! Teraz si pred vami pripadám ako hrdinka 🙂 Myslela som si, že keď pôjdem po normálne značenom chodníku, že sa mi nemôže nič stať. Ale…. už si to nemyslím. Odteraz budem sedieť doma a čakať na princa na bielom koni 🙂

    Like

  5. Zrejme to nie je úplne bezpečné vybrať sa po málo frekventovanom chodníku…Nemusí to byť iba ten Yeti, myslím si ,že úchylov sa nájde všade dosť… Asi ťa poriadne vystrašil…

    Like

  6. Schon etwas blöd, wenn da so viel passiert… mir wäre da auch mulmig… der fotografierte Mann sieht zwar etwas “wild” aus, gefährlich muss er aber nicht sein. Eigentlich sollte man niemanden nach dem Aussehen beurteilen, da kann man sich sehr täuschen.
    Vielleicht kann ja noch jemand mitgehen, dass du nicht allein bist.
    Liebe Grüße
    Ute

    Like

    1. Liebe Ute,
      ich bin immer sehr nett überrascht, wie gut du meinen Text verstehst. Dieser wilde Mann lebt im Wald etwa 20 Jahre. Im Dezember 2010 hat er eine Frau, die allein im Wald mit dem Hund war, belästigt.
      LG Daniela

      Like

  7. Možná jsi měla opravdu štěstí, Danielo! Raději si ber na procházky doprovod, nejlepší by byl mužský nebo aspoň pořádný pes! Sedět zavřená doma nestojí za nic!

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s