Milenci v Hrabinách

Hrabiny sú neďaleký lesík, ktorý je jednou zo zelených oáz Petržalky. Chodievam tam veľmi často, pretože sa nachádza len kúsok od nášho domu, treba mi prejsť len päťsto metrov a som na jeho okraji s tabuľou, ktorá ho označuje. Od roku 2002 je táto oblasť vyhlásená za chránený areál.

Viete, čo je to chránený areál? Je to lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sa nachádzajú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom; platí tu spravidla 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Aj v chránenom areáli Hrabiny sa jeden taký biotop nachádza, hoci som ho ešte s mojím fotoaparátom neobjavila. Asi preto, že som si nikdy poriadne neprečítala tabuľku pri vstupe do lesíka, na ktorej je to napísané. Tou rastlinou je kozinec drsný, lat. Astragalus asper. O rastlinke teraz viac písať nebudem, lebo ju sama vôbec nepoznám, ale počas kvitnutia v mesiacoch máj až júl sa ju budem snažiť odfotiť a potom vám fotografie ukážem.

collage hrabiny mapa

IMG_5293

IMG_5294

Plocha sedem hektárového lesa má vyhlásený 4. stupeň ochrany. To znamená okrem iného aj to, že je doň zakázaný vjazd motorovými vozidlami, štvorkolkami, snežnými skútrami, bicyklom, pohyb mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka, zakázané je tiež táboriť, stanovať, jazdiť na koni, zbierať rastliny a ich plody ai. Bohužiaľ, nie všetci sa v ňom tak správajú. Už som tam našla naozaj všeličo. Mnoho ľudí si ho totiž mýli so zberným dvorom odpadu. Pôvodný biotop, rastliny i živočíchy trpia predovšetkým práve tým, že sa les, v ktorom rastú, nachádza v tesnej blízkosti sídliska. A asi to  nevadí ani nikomu zainteresovanému, že cestu, ktorá pretína tento les, si mnohí automobilisti mýlia s ralley dráhou. Mnohokrát je pre mňa problém dostať sa z jednej strany lesíka na druhú, pretože premávka áut je tu až príliš veľká a často sa čudujem, odkiaľ poznajú vodiči s ešpézetkami miest z celého Slovenska tento kút mesta.  Asi to bude aj blízkosťou areálu ekonomickej univerzity. O tom, že si z tohto lesa urobili mnohí Petržalčania miesto posledného odpočinku svojich štvornohých miláčikov, napíšem iba toto:  Niekedy neviem, či sa mám smiať, či plakať alebo sa tváriť, že to je normálne.  Je tu množstvo malých hrobov, ktoré sú ozdobené umelými kvetmi a vencami. Pre mňa je to morbídne.

collage hroby hrabiny2

Ešte v časoch, keď som chodila na prechádzky s mojím prvým digitálnym fotoaparátom, som v  tomto lese objavila dva stromy, ktoré som nazvala milencami. Rastú v takej blízkosti, že mi pripomínajú objímajúcich sa milencov s prepletenými nohami 🙂 Odvtedy som ich už fotila veľakrát, toto sú posledné fotografie.

collage hrabiny milenci u

Pred čosi viac ako mesiacom ma však zarazilo to, že som na jednom okraji lesa uvidela množstvo vypílených stromov. Krásnych velikánskych agátov, ktoré mám tak veľmi rada. Milujem ich v čase kvitnutia. Je mi to veľmi ľúto, že tieto pohľady už z hrádze viac neuvidím. Takto kvitli stromy, po ktorých tam zostali už len pne.

collage agáty hrabiny

Preto som začala pátrať po informáciách, prečo sa tak udialo. A našla som. Ide vraj o výrub pajaseňov, agátov, gledíčií, javorovcov, teda drevín, ktoré sú agresívne voči rastlinstvu v chránenej oblasti. Takéto vytrhávanie, kosenie či iné odstraňovanie náletov inváznych bylín, ako aj zatieranie rezných rán drevín prípravkami nato určenými vykoná Štátna ochrana prírody SR. Som teda zvedavá, či budú v tejto činnosti pokračovať a či im náhodou nešlo len o niekoľko kubíkov agátového dreva. Lebo aj vo vnútri lesa je toho na čistenie dosť.

collage hrabiny vyrubane

IMG_5298

IMG_5297

Mali by sme si vážiť zeleň, ktorú tu máme a nezanášať okolité lesy odpadkami, ako som to mala možnosť už mnohokrát odfotiť. Bohužiaľ, je to len na svedomí každého z nás. Vedela by som si predstaviť aj to, že by bolo v lesíku popri chodníkoch zopár lavičiek a na nich by mohli sedávať napríklad aj milenci. Tentoraz nie stromy, ale tí naozajstní, živí.

IMG_5331

IMG_5333

collage hrabiny stromy

V neďalekom susedstve tohto lesa je iné chránené územie Soví les, o ktorom možno niekedy tiež napíšem. Len kúsok ďalej od tohto lesíka je rezervácia, o ktorej som už písala na inom mojom blogu. Kto má záujem spoznať zákutia Petržalky, prečítajte si môj článok

Prírodná rezervácia Starý háj 


prípadne aj

Mŕtve rameno pri Malom Draždiaku.

Reklamy

11 thoughts on “Milenci v Hrabinách

  1. Da schreibst du wieder interessante Dinge und hast ganz besondere Bäume gefunden. Manche Pflanzen, die man importiert hat, machen wirklich Schaden an der einheimischen Natur, weil sie die einheimischen Pflanzen verdrängen. Ein Beispiel hier, ist das indische Springkraut. Das wächst wie noch was und da es sehr stark duftet, gehen die Insekten nur noch da drauf.
    Hier sind sie inzwischen dran, Bäume wie Douglasien anzusiedeln, weil die den Klimawandel besser vertragen, als unsere Nadelhölzer. Ob das gut ist, wird man erst in vielen Jahren sehen.
    Mit dem Müll abladen, das ist wohl überall so. 😦
    Und was die Tiere betrifft, das sehe ich etwas anders. Wenn sie viele Jahre ihr Leben mit den Menschen teilen, werden sie zu Freunden. Glaub mir, sie haben genauso ein Herz und Seele wie wir und fühlen auch Schmerz und Freude. Und sehr oft sind sie viel bessere Freunde als Menschen. Tiere sind immer ehrlich und wenn sie dich lieben, ist das nie gespielt, sondern echt! Deswegen kann ich die Besitzer verstehen, die sie dort begraben.
    Ob es jetzt gerade im Naturschutzgebiet sein muss und ob es andere Möglichkeiten gibt, weiß ich nicht. Und auch, ob man da gerade Plastikblumen hinlegen muss. Ein natürliches, kleines Kreuz aus Ästen, Moos etc., wäre sicher genauso schön.
    Liebe Grüße
    Ute

    Like

    1. Wow, Ute! Das ist ein sehr langer Kommentar. Ich überlege, ob ich die Antwort auf Deutsch behandle. Du hättest durch den Wald gehen und alles auf eigene Augen sehen. Es gibt dort nicht nur drei Hundgräber, wie du auf dem Foto siehst. Dort gibt es Dutzende und Dutzende von Gräbern. Ich glaube nicht, dass dieser Wald ist der am besten geeignete Ort. Ich glaube, dass ein Hund ist manchmal ein besserer Freund als ein Mensch, aber es ändert nichts. Wie ist es in Deutschland mit der Beseitigung von toten Hunden?
      Liebe Grüsse und gute Nacht!

      Like

      1. In Deutschland gibt es inzwischen auch Tierfriedhöfe, du kannst sie im Garten begraben oder auch verbrennen lassen. Oder hier auch beim Schlachthaus in die Klappe werfen, da kommen sie in die Tierkörperbeseitigungsanstalt. Das würde ich mit einem Freund aber niiiieeee machen. Im Wald ist mit Sicherheit nicht wirklich erlaubt, aber wenn du ihn tief genug eingräbst, kräht wahrscheinlich auch keiner danach. (Sagt niemand was…)
        Hier ist es auch ländlicher und es gibt Stellen, da kommen mit Sicherheit nicht so viele Leute hin. Solche Kunstblumen oder so, würde ich da aber nicht hinlegen.
        Liebe Grüße und dir auch eine gute Nacht
        Ute

        Like

  2. Co všechno lidi nanosí do lesa, to je s podivem. Nechápu to z několika důvodů. Jednak, že dělají takový svinčík a potom….proč, když mnohem blíž jsou kontejnery na odpad…..u nás jsem třeba loni našla v lese plnou tašku kelímků od jakéhosi mléčného výrobku, už nevím, co to bylo, všechny stejné. Proč??? Tak daleko od vesnice…..Je to smutné.
    Proč ty stromy ořezali na tak vysoké pařezy?
    U nás za domem koncem týdne pokáceli nějaké olše, taky nechápu proč, ale dělá to na mě dojem, že chlapi rybářský, který toto území spravují, potřebovali dřebo na topení. Jiný smysl nevidím.

    Like

      1. Tak znovu a teraz už s myšičkou 🙂 Tie vysoké pne pobúrili aj mňa. Už lez z toho je vidieť, akým “odborníkom” zadali tie práce. Asi podobným, akí sa starajú aj o zeleň u nás na sídlisku. Vždy na jar pred kvitnutím orežú úplne až ku koreňu kríky, ktoré majú na konároch nasadené množstvo pukov a ktoré by mali o krátky čas vykvitnúť 😦 Večer som ti písala o tom, čo všetko som už našla v tom lese. Myslím, že som to mala aj na niektorom blogu, keď som sa pýtala, či niekomu nechýbajú v špajzi zaváraniny. Veľké množstvo som našla vyhodené len kúsok od kraja lesa raz v zime, zamrznuté, čiastočne prikryté snehom. O kus ďalej zase inokedy množstvo vyhodených dokladov, vrátane výpisov z účtu, kde bola jasne vidieť aj adresa majiteľa papierov a ktorá nebola vôbec z Bratislavy, ale kdesi až od Trenčína. Aj igelitové tašky, z ktorých boli vysypané dámske nohavičky, podprsenky a iná bielizeň, to bol ďalší fotoúlovok. Škoda, že som si to pekne neukladala do jedného albumu s názvom “Čo rastie v lese” 😦 Na jar tam chodievam fotiť snežienky, potom neskôr fialky a keď les zarastie medvedím cesnakom, už tam potom nechodievam, lebo ten aj s nejakou ďalšou burinou, ktorej meno nepoznám, prekryje všetko, často aj ten bordel, ktorý tam ľudia vynášajú.

        Like

        1. Zdravim, takze k tym odstranenym stromom. vsetko ma svoj dovod a tu bolo hned niekolko. 1- islo o nepovodne a invazne druhy Pajasen zliazkaty – ailanthus altissima. Pochadzajuci z ciny a agresivne sa siriaci v nasich podmienkach. 2- ohrozuje existenciu biotopu pre ktory bol CHA Hrabiny vyhlaseny. 3 – zasahuje do telesa hradze (kazdorocne produkuje mnozstvo semena, jedince dokazu za rok vyrast 1-1,,5 m.
          Vyska pnov je preto takato kadejaka pretoze vacsina rastla na mieste byvaleho oplotenia ktore vrastlo do kmena, takze je tam mnozstvo drotov, pletiva a podobne. Taktiez sa pri takej vyske lepsie osetruje tento kmen herbicidom zabranujuci vymladkom.

          Like

          1. Lukáš, ďakujem za zastavnie na mojom blogu. Z vašej odpovede sa dozvedám nové iba to, čo píšete v bode 3. – zasahuje do telesa hrádze, čo sa mi však nie veľmi pozdáva. O ostatných príčinách som písala v texte, tie som si už našla niekde na nete, keď som príspevok s fotkami pripravovala. Nechcem to tvrdiť, ale keď sa pozriete na fotky s rozkvitnutými agátmi, žiaden pajaseň na nich vidieť nie je, ani si na ne v tomto priestore nespomínam. Hoci ich je inde plno, určite aj vo vnútri spomínaného objektu Hrabiny, jeden je len kúsok od hrádze na opačnej strane. Ten tam necháme, nech sa každý rok vysemenieva? Ja to skôr vidím tak, že niekto potreboval dodať nejaké drevo na teraz moderný biznis štiepkovanie. Ale agátové drevo sa dá použiť aj ináč. Pravdepodobne ste nejako zainteresovaný, preto sa pýtam, aký význam má ponechanie zbytkov toho plota? Prečo nebol odstránený? Ten sa však do štiepkovačov nehodí, asi preto. Spomínaný invázny strom bol pri zazeleňovaní Petržalky použitý do výsadby na sídlisku, takže ho je tu plno a vidím aj sama, aká je to pliaga. Čakám, kedy obrastie aj kontajnerové stojisko nášho domu natoľko, že sa raz do neho ani nedostaneme. Keď pôjdem najbližšie po hrádzi okolo spomínaného miesta, dobre si to tam pozriem, že či sa tam už nenašlo viac toho na výrub.
            https://tunisanka.wordpress.com/2012/07/26/rastie-ako-z-vody/

            Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s