Bratislavské bosorky

Náčrt tohto článku som mala dlho v konceptoch. Že som sa ho konečne rozhodla napísať a zverejniť, zapríčinilo toto:

V telke si občas v repríze pozriem seriál Panelák. A tam som si už v dvoch častiach všimla, že jedna z postáv upozorňuje na niektoré zaujímavosti Bratislavy. Napríklad to, že v stene radničnej veže je guľa z čias napoleonských bojov a aj to, že kdesi blízko Michalskej brány je tabuľka, ktorá upozorňuje na upálenie bratislavskej bosorky. O tej delostreleckej gule som sa zmienila aspoň v komentároch k príspevku Okná veže Starej radnice, kde som pod článkom napísala, že pri jednom z publikovaných okien je v stene vidieť  delostreleckú guľu, ktorá pripomína ostreľovanie mesta napoleonskými vojskami v roku 1809. No o tom, že je v meste nejaká tabuľka, ktorá hovorí o bosorkách, to som dovtedy ani netušila.

Keďže mám priateľku, ktorá sa okrem iného venuje aj sprievodcovstvu po Bratislave, spýtala som sa jej na to. Vysvetlila mi, kde mám tabuľku hľadať, no na prvý raz sa mi ju nepodarilo nájsť.  Tak som sa tam včera vybrala znovu. Konečne som bola úspešná.

Tabuľka v dlažbe chodníka pripomína, že prvú bosorku upálili v Bratislave v roku 1602 pred bránami mesta, čo bolo vtedy pred Michalskou bránou. Na plakete je napísané, že vznikla v roku 2002, teda presne štyristo rokov od upálenia.  Podľa toho je táto plaketa už dvanásť rokov na tom mieste. Lenže, hľadali by ste také niečo na špinavom bratislavskom chodníku? Ja osobne som týmto miestom prechádzala určite najmenej stokrát, no nikdy som očami nezavadila o túto pamätnú dosku.

collage_bosorka

Sochárka Ľudmila Cvengrošová vytvorila tento pamätný reliéf ako spomienku  na nešťastnú Agátu Toottovú. Tá sa pri mučení musela priznať, že obcovala s diablom menom Pen, lietala na metle a oslepila istú ženu, keď ropuche zašila oči.  Cvengrošovej dielo malo byť výstrahou proti náboženskému fanatizmu a netolerancii.

IMG_1873

Bratislava má aj sochu venovanú bratislavským bosorkám. Je známa aj ako Dievča s havranmi a nachádza sa na jednom zo spodných nádvorí bratislavského hradu. Jej autorom je sochár Tibor Bártfay.  Sochár ju venoval spomienke na v stredoveku nespravodlivo odsúdeným a upáleným bratislavským bosorkám.

bártfay

IMG_1776

IMG_1777

IMGP2908

IMGP3201

IMGP3468

Bártfayova bosorka je spomienkou na skutočné ženy. Stihla ich krutá smrť po nemiestnom obvinení z bosoráctva, obcovania s diablom a inými nečistými silami, z čarov, ktorými vraj poškodili susedov. Kniha priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy eviduje až štyristo takýchto rozsudkov.

Reklamy

18 thoughts on “Bratislavské bosorky

  1. Ropuche zašila oči… bože, čo tí ľudia nevymysleli…. 😦 Strašná temnota… v ich mozgoch!
    Vidíš a tú tabuľku dali na zem, v dobrej viere, že ľudia si ju skôr všimnú, ako na nejakej budove… A nie je to tak… 🙂

    Like

  2. A ešte… čo podľa teba tá Bártfayova socha – bosorka vyjadruje? mne ani nepripadá ako bosorka ( až na tie havrany) Skôr by som si myslela, že sa kúpe v slnečnom svite…( Slnečný kúpeľ – Janko Jesenský… síce tam by mala byť asi nahá 🙂

    Like

    1. Je pravda, že aj ja som mala v detstve predstavu, že bosorka je stará škaredá žena. Tie predstavy som mala na základe filmu, ktorý som v detstve niekoľkokrát videla. No v skutočnosti sa vôbec nemusí vylučovať to, že bosorky mohli byť nielen múdre, ale aj pekné ženy 🙂

      Like

  3. Tak mne skôr tá Bártfayova socha pripomína rozprávku o zhavranelých bratoch…Táto socha pôsobí skôr šťastne ako nešťastne…Možno jej výraz by som radšej prijala pred ten parlament…

    Pekné fotky a vidím že z rozdielneho obdobia podľa toho snehu… Pekný článok Danielka…

    Like

    1. Znovu sa musím spýtať, prečo by mala vyzerať nešťastne? Veď takto mohla vyzerať ešte skôr, než vedela, že ju idú upáliť na hranici.
      Keďže som o tejto soche (a nielen tejto od tohto autora) chcela písať už dávnejšie, mala som tých fotiek nachystaných viac.

      Like

  4. Liebe Daniela,
    was für schöne Bodenplatten!
    Und diese Statue mit den wehenden Haaren, wow, was sie bedeutet, diese Damne, weiß ich nicht.
    Aber du zeigst wieder wundervolle Bilder.
    Liebe Grüße Bärbel

    Like

  5. Čarodějnické procesy patří k hodně temným stránkám naší historie. Ve jménu boha se děly (a vlastně pořád dějí) hrozné věci! Pamětní deska vsazená do chodníku je zajímavá, tam bych ji skutečně nehledala. Socha se mi líbí, čarodějnici mi zrovna moc nepřipomíná.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s