Pätnásty

Toto som si zapamätala z minulého týždňa.

V pondelok som urobila skoro pätnásťkilometrovú túru po meste. V meste som vystúpila z autobusu na Mlynských nivách, odtiaľ som cez Karadžičovu ulicu prešla k Ondrejskému cintorínu, z neho do neďalekej Medickej záhrady. Odtiaľ som si išla pozrieť osadenie zreštaurovaného súsošia na Floriánskom námestí. Jednalo sa o Floriána, ktorému som na blogu venovala samostatný článok. Z Floriánskeho námestia viedli moje kroky cez Námestie Slobody k Letnému arcibiskupskému palácu, v ktorom sídli úrad vlády a odtiaľ bolo už iba na skok do Grasalkovičovej záhrady. Tam práve kvitli nádherné japonské čerešne v rôznych odtieňoch ružovej. Zo záhrady som šliapala trošku do kopca a dostala som sa na Slavín, kde som očakávala rozkvitnuté orgovány. Bohužiaľ, po orgovánoch nebolo na Slavíne ani stopy.  Mnohé, na ktoré si pamätám, tam už vôbec nie sú a tie, ktoré zostali, boli len pred nedávnom tak zostrihané, že tento rok im bude trvať dosť dlho, kým vôbec budú mať nejaké listy a nie kvety. Zo Slavína som zišla peši znovu do mesta a prešla som až na Zochovu ulicu, kde som nastúpila na autobus MHD a odviezla sa domov.

IMG_2126

Utorkové dopoludnie bolo ešte krásne slnečné počasie, s pribúdajúcimi hodinami začalo pribúdať na oblohe aj mrakov. Ochladilo sa a vo vzduchu bolo cítiť, že niekde aj napršalo. Spomenula som si na moju prosbu z minulého týždňa a dúfala som, že bude vypočutá. Veľmi som si to želala. Len málokedy sa mi stane, že moje želanie je tak vypočuté. Bolo asi pol deviatej, keď začalo konečne pršať. Mala som sto chutí vybehnúť von a v tme konečne rozsypať hnojivo na záhon kvetov. Mala som ho kúpené už dávnejšie a čakala som s ním práve na túto chvíľu.  Nakoniec som už večer nikde nešla, lebo neviem, čo by si o mne pomysleli tí, ktorí by ma tam náhodou spozorovali.

Stredu som celú venovala čakaniu na istý úradný úkon.  Domov som odchádzala po neúspešnom  sedemapolhodinovom čakaní. Bolela ma príšerne hlava a v ten deň som už ničoho iného nebola schopná. Ešte šťastie, že som  približne dve hodiny z čakania venovala pobytu mimo úradovňu, v ktorej sa mal previesť očakávaný úkon.

IMG_2617(1)

Až vo štvrtok som aplikovala na záhone umelé hnojivo. Keďže znovu pršalo, dúfam, že sa pomaly dostalo až ku koreňom kvetov. Potom som celý deň relaxovala a spamätávala som sa z predošlého vystresovaného dňa.

collage_1552x

V piatok, práve v čase, keď hučali sirény v celom meste, som začínala moju zatiaľ poslednú cyklistiku. Rozhodovala som sa, ktorým smerom sa vyberiem. Keďže som dávno nefotila demontáž Starého mosta, aj tento fakt bol dôvodom, že som išla smerom k Starému mostu. Odtiaľ som potom pokračovala na hranice do Bergu, z Bergu do Kittsee a z Kittsee po Kopčianskej domov. Urobila som si moje obľúbené dvadsaťtrikilometrové koliečko.

IMG_2893

kittsee

Predsavzatie z predošlého dňa, že v sobotu hneď po zobudení pôjdem na nákup do veľkého Tesca, sa mi nepodarilo splniť. Na nákup som sa vybrala až neskoro popoludní, aj to len do neďalekého Lidla. Predtým som znovu už po niekoľký raz skontrolovala, či mi konečne aspoň z jedného semienka papuliek niečo nevyrástlo. Znova nič a už ani nebudem očakávať, že sa raz nejaká rastlinka objaví. Zo semien, ktoré som vysiala ešte 17. februára nevyrástlo vôbec nič.  Môjho brata ubezpečujem, že som semienka zasiala presne podľa návodu na obale. Keďže už dávno uplynulo 7-14 dní, počas ktorých mali semená vyklíčiť, už nezistím, o aké krásne farby Sanpdragons som prišla. Nebolo to prvý raz, čo mi z kupovaných semien nič nevyrástlo.

IMG_3026

V nedeľu popoludní som sa autobusom odviezla do Čunova a  odtiaľ do Rusoviec, kde som viac ako hodinu venovala prechádzke a foteniu v parku.

IMG_3350

Reklamy