Posledná rozlúčka

Bolo to niekedy v marci alebo v apríli v roku 1979. Zazvonil mi zvonček v byte, do ktorého sme sa len krátko predtým  nasťahovali. Nikoho som nečakala, len pred malou chvíľou som sa so synčekom vrátila z nákupu. Ponáhľala som sa uvariť obed, pamätám si to, ako by to bolo včera, robila som špenátový prívarok. Prskal mi na všetky strany sporáka a v tom mi zazvonila nečakaná návšteva.

Za dverami stála mladá pani, v ruke držala fľašku čohosi a handru. Predstavila sa mi a povedala, že býva nad nami. Zároveň sa začala ospravedlňovať a povedala mi, že sa im hore podarilo prevrátiť plechovku s tmavozelenou olejovou farbou. To mi už bolo jasné, že vo fľaške si niesla riedidlo, s ktorým zamierila na našu lodžiu, aby sa pustila do odstraňovania stečenej farby.

Už nikdy nebola naša lodžia taká, ako ostatné. Po jej paneli stiekla v tenkých prúžkoch zelená farba, ktorá tam bola až dovtedy, kým sa náš dom pred pár rokmi nezatepľoval. Takto som sa zoznámila so susedou, ktorá bola odo mňa o päť a pol roka staršia a mala jedného syna. Až po niekoľkých rokoch sme sa zblížili a spriatelili sme sa. Zvykli sme chodiť jedna k druhej na kávičku, niekedy aj na pohárik vínka, ona u nás často zazvonila s tanierom čerstvo napečených koláčov alebo zákuskov. Len v posledných rokoch sme naše vzájomné stretnutia dosť obmedzili….

Moju susedu som naposledy videla vo štvrtok minulý týždeň. Videla som ju po dlhšej hospitalizácii v nemocnici. Strávila som s ňou viac ako dve hodiny. Porozprávala mi, čím všetkým si v nemocnici prešla a ja som ju tiež oboznámila s novinkami. Okrem iného mi rozprávala aj o tom, ako si plánuje zrekonštruovať kúpeľňu, ako ju potešil fakt, že manžel si v práci zobral voľno a stará sa o ňu. Na druhý deň ráno som jej ešte telefonovala, keď som išla od obvodnej lekárky a z lekárne. Vtedy som jej hlas počula naposledy.

Keď som sa podvečer vracala domov z bicyklovania, pred domom stálo auto rýchlej zdravotníckej pomoci. Aj mi mysľou preletelo, či sa mojej susede náhodou nepohoršilo, ale radšej som tie myšlienky odohnala a neodvážila som sa jej zavolať, či je naozaj v poriadku. To, že by mi už v tej chvíli nezdvihla telefón, som sa dozvedela  o pár dní. Až v pondelok okolo obeda naša poštová doručovateľka pri odovzdávaní doporučenej pošty skonštatovala, že máme o jednu susedu menej. Ja, že o ktorú? Dovtedy mi piatková udalosť so záchrankou pred domom už aj vyfučala z hlavy. Nemohla som tomu uveriť, keď povedala meno mojej hornej susedy. Takže v piatok, v tom čase, kedy som ja prichádzala domov, o  jej život bojovali záchranári. Neúspešne.

Je mi to ľúto, pretože si myslím, že v šesťdesiatich štyroch rokoch by mal mať človek ešte kus životnej cesty pred sebou a nie umierať. Bohužiaľ, zabila ju jej choroba, ktorej nevenovala pozornosť. Už ju nikdy nebudem vidieť smiať sa, počuť ju, ako žartuje a nebudem viac jesť jej vynikajúce koláče. Dnes som sa s ňou rozlúčila naposledy.

Ruženka, ďakujem  za všetko nielen za seba, ale aj za mojich synov.

farebný svet wordpress_ruž

Reklamy

10 thoughts on “Posledná rozlúčka

    1. Hallo Bärbel,
      ich weiss nicht, ob du richtig meinen Text verstanden hast. Es ist mir klar, dass du den Text übersetzten von automatischen Google Übersetzer nicht verstehen konntest. Ich gab meinen Artikel auch ins Deutsch übersetzen und auch würde ich nicht verstehen, was ich schreibe :-(. Mein Beitrag ist von meiner Nachbarin, die gestern begraben wurde. Es heisst Der letzte Abschied. In der Fotocollage ist ein Krematorium.

      Like

  1. To je moc smutný příběh, Danielo, tvoje kamarádka tady mohla být ještě dlouhé roky, jenže nemoc si nevybírá.
    Já jsem se takhle dověděla o úmrtí jedné pracovní kamarádky (nosila jsem jí do banky podklady pro výplaty), zemřela náhle ve 42 letech, bývalá spolupracovnice, skvělá holka, zemřela taky po krátké nemoci v 57 letech a včera jsem otevřela stránky jedné moc fajn blogerky a objevila její parte. Bylo jí 69 let, nemůžu se z toho vzpamatovat, i když jsem ji osobně neznala. 😦 Takový je prostě život! 😦

    Like

    1. Presne tak, ako si napísala na záver, taký je život. Denne sa ľudia rodia, denne iní zomierajú. Len je človeku ľúto, keď niekto odíde predčasne. Myslíš, že blog tej blogerky by som mohla poznať aj ja? Mne sa už stalo viackrát, že som klikla na blogy (zahraničné, v nemčine), kde bol posledný príspevok blogerky len pár dní dozadu a už tam bol oznam, že viac na blog nenapíše, lebo zomrela.

      Like

  2. Je to pár let, kdy jsem byla ve stejné situaci a taky jsem se musela trochu vypsat. Pro moje, stejně jako pro tvoje děti to byla “teta”, pro mě něco jako starší sestra. A odešla zbytečně brzo 😦
    Takže chápu a soucítím.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s