Ovce a ja

Okrem svojich povinností sa asi každý potrebujeme zaoberať aj niečím, čo nás rozptýli a zabaví. U mňa sa tou zábavou stalo fotografovanie spojené s bicyklovaním. Fotoaparát však beriem so sebou v posledných rokoch so sebou všade. Či som išla na nákup, či k lekárovi, neodmysliteľnou súčasťou môjho ja bol aj fotoaparát. Jednoducho sa z toho u mňa stala závislosť.

Priznám sa, že nie vždy som ho nosila v tom najsprávnejšom obale. Aj keď mám doma fototašku, aj fotoruksak, tie skoro vôbec nepoužívam. Moja chyba! Dnes to už viem, že aj na bicykel som si mala zaobstarať niečo, čo by bolo môj fotoaparát lepšie ochránilo nielen pred otrasmi, ale hlavne pred vplyvom počasia. Keby som ho mala v nejakom nepremokavom obale, nebolo by sa mi stalo to, čo sa mi stalo poslednú nedeľu. Za vinu tomu, že prestal fungovať, dávam totiž to, že som ho mala v cyklistickej taške, kam sa pri tej len niekoľko minút trvajúcej dažďovej spúšti dostala voda. Dúfala som, že keď dám doma dole objektív, otvorím všetky možné otvory, ktoré sa otvoriť dajú, že sa spamätá a že bude znovu fungovať. No nestalo sa tak 😦 Takže mi neostáva nič iné, len sa s ním vybrať do opravy. Zatiaľ na to nemám chuť.

Hoci mám počítačový archív s fotografiami natoľko zaplnený, že by som mohla dobre dlhú dobu pridávať fotky na rôzne témy, nebaví ma to. Závislák zostal bez predmetu svojej závislosti a to musím v sebe nejako spracovať.

Na záver som sa len predsa donútila niečo z archívu vybrať.  Sú to ovce, ktoré som nafotila v kritické nedeľné popoludnie. Na tom mieste som ich už videla viackrát, no keď som zišla z bicykla so zámerom, že si ich odfotím, milé ovce mi vždy utiekli. V nedeľu som ich najprv opatrne fotila len z cesty, no napokon som prekročila aj zvodidlá a išla k nim celkom blízko. Trvalo im dosť dlho, kým ma vzali na vedomie a v tej chvíli sa mi pekne otočili zadkami. Nerozpŕchli sa však tak, ako zvyčajne, ale pekne v kľude si odkráčali ďalej.

IMG_9754ov
IMG_9760ov
IMG_9766ov
IMG_9758ov
IMG_9767ov
IMG_9769ov
Aj ja sa tento týždeň cítim ako taká hlúpa ovca, ktorá sa sama svojím pričinením pripravila o obľúbenú zábavu. Na moje ospravedlnenie ešte musím dodať, že fotoaparát by bol dopadol asi rovnako, keby som ho bola mala v spomínanej fototaške alebo v tom špeciálnom ruksaku. Oba by boli určite premokli tam, kde som bola a kde som sa nemala kam pred dažďom schovať.
Reklamy

4 thoughts on “Ovce a ja

  1. To je pořádná smůla, Danielo! Doufám, že fotoaparát půjde opravit, aniž by tě to zruinovalo!
    Pokud mám nějaké problémy s foťákem já, musím až do Prahy, protože servis na Pentax nikde jinde není. Během podzimu tam musíme jet kvůli vyčištění, už máme oba na čipu spoustu prachu. Dá mi vždycky plno práce, než z fotek odstraním všechny fleky.

    V nouzi je archiv dobrý, Dani, fotky oveček se mi líbí. Taky nějaké v archivu mám, ale na článek to není.

    Měj se moc hezky a užij si pěkný víkend! ☼

    Like

  2. Piękne sielskie krajobrazy ze stadem owiec na łące! Znam takie widoki z dzieciństwa bo moi dziadkowie mieli małe stadko ! Piękne zdjęcia !
    Danielko, pozdrawiam serdecznie i życzę miłego weekendu 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s