Čo sme robili, keď neboli mobily?

Od nápadu a od prvej po poslednú fotku uplynulo približne šyridsať minút. Neberte tento dnešný príspevok ako kritiku, ale ako pobavenie. Dúfam, že sa nenahnevajú tí, ktorí sa na fotkách nájdu. Nehodnoťte ani kvalitu fotografií.  S kompaktom neviem tak rýchlo priblížiť a zaostriť, ako som zvyknutá so zrkadlovkou. Za tú chvíľu som stretla omnoho viac telefonujúcich ako ich vidíte na fotkách. Mnoho záberov sa mi nepodarilo, lebo som fotila proti slnku. Tak som vybrala aspoň tieto.

DSCN90461

DSCN90531

DSCN91151

DSCN90271

DSCN90641

DSCN90361

DSCN90241

Reklamy

12 thoughts on “Čo sme robili, keď neboli mobily?

  1. Ahojky Danielo, co jsme delali? Mluvili jsme spolu, ted uz se jen telefonuje… Ja bych byla rada, kdyby tvuj prispevek lide brali jako kritiku. Samozdrejme, ze mobilni telefony maji i velka plus, ale musime byt vsichni opravdu neustale k dosazeni? Me proste nebavi poslouchat cizi lidi, kteri vsude mluvi do mobilnich telefonu (ve vlaku, v obchoden, restauracich, kine, dokonce i na zachode). Dneska jde clovek s nekym na obed a oba po prochodu polozi natel na stul… Copak to je normalni? Ja doufam, ze pro vetsinu lidi ne….

    P.S. Posilala jsem ti obpoved na e-Mail, ale netusim, jestli to fungovalo. System me nechce pustit na Google (uz delsi dobu…)

    Pa, Katerina

    Like

    1. V dopravných prostriedkoch, v čakárňach u lekára, proste na miestach, kde je viac ľudí, na mobile vypínam zvonenie a keď musím niečo súrne vybaviť, tak potichu, aby ma nebolo počuť na celú miestnosť. V autobusoch a v električkách netelefonujem už aj preto, že som tam úplne hluchá, nič nepočujem a rovnako nie som zvedavá na to, čo si ľudia vedľa mňa rozprávajú do telefónu. Zvláštna doba, že? To fotenie mi napadlo tak, že som sedela na námestí pri fontáne a keď som sa rozhliadla okolo seba, skoro všetci mali v rukách telefóny. Na tom google+ si si neprečítala ani moju gratuláciu k ukončeniu štúdia? Myslela som, že keď ti tam zdieľa nové príspevky z blogu, že tam aj chodievaš.

      Like

  2. Docela riskuješ, Danko, když zveřejňuješ tváře cizích lidí bez jejich souhlasu, ale je pravda, že mobily jsou jako mor. To je pořád odevšud slyšet samé cvrlikání, každý druhý má mobil na uchu a žvaní, případně píše SMS nebo hraje hry. Tohle nedovedu pochopit.
    Nedávno jsem jela autobusem, jízda trvala asi půl hodiny a celou tu dobu hulákal jeden mladík do mobilu věci, které by veřejnost rozhodně nemusela slyšet. Podruhé zase vedle mě seděl pán, který vyřizoval nějaké podnikatelské záležitosti. Nechtěla jsem poslouchat, jenže se to nedalo. Je docela zábavné, když slyšíš jen jednu část dialogu.
    Tvoje studie je velice zajímavá a tak trochu smutná. Za nějaký čas si spolu lidé z očí do očí už vůbec nepromluví, všechno se bude odbývat přes mobily, počítače a bůhvíco ještě! To nejsou zrovna pěkné vyhlídky. 😦
    Měj se pěkně. 🙂
    Hanka

    Like

    1. Ak by sa niekto ozval, že mu vadí, že je na fotke, dám ju preč. No prečo by niektorým ľuďom (nemyslím teraz týchto konkrétnych z fotografií) malo vadiť to, že sú odfotení na verejnom priestranstve? Nevadí im to, že cudzí ľudia počujú, čo telefonujú. Nie sú to fotky, kde by bol niekto odhalený alebo v nejakej háklivej situácii. Ani jedna z tých fotografií nespôsobuje nikomu ujmu. Nefotila som poloodhalené zadky, ani prsia – čo je veru často vidieť aj v uliciach. Ja som sa už tiež našla na fotke, ktorá bola zavesená na internete. To, že by som mohla byť na nejakej fotografii v meste, kde som si prišla odfotiť jednu akciu a fotky z nej som taktiež dávala na internet, som mohla predpokladať. Ale že som sa našla aj na videu, to ma dokonca pobavilo. Ani neviem akou náhodou som na to video prišlo. Ani som si ho nepoznačila, takže dnes už ani neviem, ktoré to bolo.
      Veľmi ma baví streetphoto a to bez ľudí nemôže byť.

      Like

  3. “Docela riskuješ, Danko, když zveřejňuješ tváře cizích lidí bez jejich souhlasu”

    z pohľadu ochrany súkromia a povolenia k zverejnenu sú tie fotky úplne v poriadku. sú fotené na verejnom priestranstve, nie sú dehonestujúce a ani použité komerčne (reklama a podobne). Viac tu: http://streetphoto.sk/clanky/12-obcianske-pravo-a-street-fotografia

    no a k téme – na tabuli pred jednou krčmou som videl nápis “wi-fi nemáme, bavte sa medzi sebou” a bolo plno a živo 🙂

    Like

    1. Tú fotografiu z tej krčmy som videla tiež 🙂 Veru, stali sme sa až otrokmi novej komunikačnej techniky.
      Tá prvá časť komentára ma upokojila. Ďakujem. Stránku streetphoto poznám.

      Like

  4. dobrá kritika….ja najviac neznášam, keď sedím s niekým v kaviarni či reštaurácii a dotyčný vytiahne mobil a hrá sa s ním..tých prípadov, je bohužiaľ, stále viac a viac….a keď niekomu zvoní telefón a v strede konverzácie ho zdvihne…pol hodiny rozpráva a potom už aj zabudnem, čo som chcela povedať 😀

    Like

    1. Tiež to nemám rada. Nuž, niektorí radi robíme dojem nenahraditeľnosti 🙂 A tiež nepotrebujem počúvať cudzie telefonické hovory v dopravných prostriedkoch – vo vlaku, v autobusoch, v MHD…. v rôznych čakárňach, napr. u lekára.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s