Devín, symbol slávnej minulosti Slovákov

Na strategicky mohutnej skale nad sútokom riek Dunaj a Morava sa týči monumentálny hrad Devín​. Na tomto blogu som ho spomínala už viackrát, ale ani raz som nenapísala nič,  čo sa týka jeho histórie. Dnes to chcem napraviť.

IMG_8250

Devín je jeden z najstarších slovenských hradov. Dnešné ruiny zaberajú takmer celé temeno hradnej skaly nad sútokom dvoch spomínaných riek. Miesto bolo osídlené od praveku. Po Keltoch od 1. – 4. storočia sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému Limes romanus. V 9. storočí je toto miesto spojené s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť.  V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, kedy sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská.

DSCN0232

DSCN0400

DSCN0235

DSCN0239

DSCN0265

DSCN0263

DSCN0266

Studňa na Devíne

IMG_6461d

 Ani súčasní návštevníci tohto miesta nezostanú o smäde.

DSCN0250

Táto povesť vznikla o studni, ktorá je na nádvorí hradu Devín.
***

Z roka na rok rozrastal sa Devín, pribúdali na ňom nové a nové budovy. Jeho rozloha bola naozaj veľká, bol chránený hlbokou priekopou, vysokým násypom, hradbou z drevených kolov, Moravou aj Dunajom.
Bezpečne bolo na ňom, len voda chýbala. No a akýže je to hrad bez studne. Aj knieža Rastislav si to uvedomoval:
– Dajme sa do kopania! Nemôžme sa bezradne dívať a čakať na zázrak.
Skala teda zaiskrila pod čakanmi tvrdých chlapov. A jama sa začala prehlbovať. Na hrade zavládla radosť a ovlažila vyschýňajúce pery obyvateľov.
No stalo sa, čo by nik nečakal. Chlapi čo studňu kopali, začali sa v nej strácať. Kto sa pustil do nej, už sa na povrchu neukázal. Stratilo sa mnoho šuhajov, mocných chlapov, čo vyzvedieť tajomstvo studne sa pokúšali.
No prišiel udatný vodca Slavoboj, syn hradného pána zo Šintavy, pokloniť sa Miloslave, krásnej dcére devínskeho kniežaťa. Tiež mu myšlienky začali v hlave vŕtať a hnali ho do studne vyskúšať šťastie, smelosť a zručnosť. Raz keď okolo studne prechádzal s Miloslavou, zbadal na zemi zelený pás čerstvej trávy. Nie pás – kríž. Ani kríž, ale meč.
– Hľa, znamenie pre mňa!
Odhrnie trávu, a tu – pred ním meč, čo by aj obrovi pristal do ruky.
– Choď, – vraví verenici, – zavolaj rodičov, zbrojnošov a všetku čeľaď!
Deva sa zľakne, radšej by žila bez vody ako bez neho. Onedlho už prichodia všetci obyvatelia hradu a podhradia. Veľa už počuli o jeho skutkoch ktorými sa vyznamenal pri Šintave Boli zvedaví ako sa teraz pochlapí.
Slavoboj sa dal uviazať na silný povraz a spustiť do diery, čo studňou mala byť. Najprv zdola gánilo len hrobové ticho. Po čase sa však zdola ozval šramot a buchot, akoby tam ktosi zápasil. Zazneli ťažké stony i tvrdé údery. A znova nastalo úplné ticho. Prerýval ho len Miloslavin bolestný vzlykot.
– Už je po ňom! – zašepkal ktosi. – A škoda ho!
Vtom sa však ohlásil. Tri razy udrel mečom o tvrdú skalu. Ľudia napli mocné povrazy a vytiahli ho. Najprv sa však vynoril meč, potom Slavobojova hlava a nakoniec celý hrdina. Hneď potom doráňaný a vysilený odpadol. Hlavné však bolo, že dýchal a žil.
A pod Slavobojovou halenou našli skrvavenú ohyzdnú hlavu akejsi potvory. Bol to šarkan, ktorý žral chlapov v studni. Nebodaj sa mu pri kopaní studne dostali k samej skrýši.
– Viac už nikomu neublížiš, riekol Rastislav a tresol hlavu tak mocne o zem, až sa do kameňa zaryla.
A v mieste, ktoré vyhĺbila, vyvrel mocný prúd zdravej vody.
A veľa sa zmenilo odvtedy na Devíne. Kým žili manželia Slavoboj a Miloslava, bola v studni voda, ale keď istého dňa obaja umreli, šarkania studňa razom vyschla.
No na Devíne sa vraj v tú istú chvíľu otvorila nová studňa. A ostala aj pamiatka na slávnu chvíľu, zázračný meč hrdinu Slavoboja. Po mnohých ťažkých vojnách sa akosi znovu dostal do studne a čaká na hrdinu, ktorý ho vyzdvihne a udrie ním do nepriateľa vtedy, keď bude Slovákom najhoršie.

Skrátené podľa:
Studňa na Devíne
M. J. Huska, Ján Poliak, Slovenské povesti, Mladé letá, Bratislava, 1979

***

V 19. storočí sa tu stretávala uvedomelá štúrovská mládež. Na tomto s históriou slovenského národa úzko spojenom mieste prijala aj slovanské mená. Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr.

DSCN0318

Panenská veža

DSCN0478

DSCN0486

Elegantná a štíhla vežička s cimburím vďačí svojmu názvu povesti o tragickom konci mladej nevesty v jej svadobný deň.

IMG_5135d

Povesť o Panenskej veži rozpráva o rytierovi Mikulášovi, pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Korutánska. Do oka mu padla panna Margaréta pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa je páčil mladý rytier a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad.

Skôr ako došlo k svadbe, zavítal na Devínsky hrad Margaretin strýc Rafael, opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa zmocnili mladej dievčiny, vysadli na koňa a cvalom sa vydali späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji získal späť svoju vyvolenú. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci povedali svoje áno, na nádvorí hradu už opäť zarinčali zbrane.

Opát Rafael lesťou oklamal stráž  a vtrhol do hradu. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou. Keď časom dvere veže pod náporom sekier a ohňa povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.

IMG_5149d

V suteréne renesančného paláca na strednom hrade je výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu. V jaskyniach horného hradu bola kedysi inštalovaná expozícia o stavebnom vývoji hradu Devín. Prostredníctvom archeologických nálezov doplnených o historické skutočnosti tu boli prezentované jednotlivé fázy budovania hradu. Bohužiaľ, horný hrad je od roku 2008 verejnosti neprístupný. Najprv z dôvodu rekonštrukcie, ale keďže každý videl, že sa tam žiadna rekonštrukcia nerobí, teraz je tam už len nápis Horný hrad uzavretý. Z textu na tabuli sa môžeme dozvedieť dôvod. Tým dôvodom bola porušená hradba nad prístupovým schodiskom. Roky plynú, vrátka k hornému hradu sú stále zatvorené, ale na hrade sa vôbec nič nedeje.

IMG_1856

Od 30. rokov 20. storočia sa na hrade s prestávkami realizuje archeologický výskum. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napr. ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. O tom zase nabudúce.

V roku 1961 hrad Devín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Reklamy

4 thoughts on “Devín, symbol slávnej minulosti Slovákov

  1. Děvín je mohutná nádherná zřícenina, Danko.
    Několik slovenských hradů jsem navštívila, ale Děvín mezi ně nepatří, bohužel.
    Tvoje fotografie jsou skvělé, takže se zatím spokojím s nimi, ale třeba se mi někdy v budoucnu ještě podaří hrad navštívit. 🙂
    Moc se mi líbí pověst, která se váže ke studni i k Panenské věži.
    Na pohled je hrad v dobrém stavu, ale zřejmě ne celý, jak čtu … škoda.
    Užij si pěkný víkend! ☼ 🙂

    Like

    1. Pri najbližšej návšteve Bratislavy už vieš, kam pôjdeš 🙂 Ja tam zvyknem brať všetky mimobratislavské návštevy. Lenže tie ti to nepotvrdia, lebo na moje blogy nechodia.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s