Veľkomoravský kostol na Devíne

Dnes pokračujem v rozprávaní o hrade Devín. Na konci predošlého príspevku som spomenula, že sa na tomto mieste od 30. rokov 20. storočia  realizuje archeologický výskum. Ten odhalil aj staršie stavby, napr. pozostatky ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. A o tomto kostole vám napíšem teraz niečo viac.

Pevnosť Devín, ktorá je úzko spätá s menom kniežaťa Rastislava, nemala len vojenský charakter, ale toto miesto zohralo dôležitú úlohu aj v oblasti kultúry a vzdelanosti našich predkov.

Veľkomoravský kostol na devínskom hradnom vrchu bol objavený na dvakrát. Pôvodne ho nepokladali ani za kostol, ani za veľkomoravskú stavbu. Prvýkrát narazili na zvyšky murovanej stavby pri skúšobnom výkope už v roku 1913 a označili ju za rímsku vojenskú stanicu. K celkovému odkrytiu základov stavby i blízkeho okolia došlo v rokoch 1921 – 22. Opätovne sa tu uskutočnil výskum v roku 1935, na základe ktorého bola stavba označená za rímsku, datovanú zhruba na koniec 1. storočia n. l. V roku 1980 sa uskutočnil revízny výskum, ktorý  v hĺbke viac ako tri metre konečne odhalil  objekt  v pôvodnej podobe. Jeho určenie ako sakrálnej stavby potom o niekoľko rokov neskôr definitívne potvrdili nálezy hrobov z tých čias. 

DSCN0337

Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia s využitím rímskeho stavebného materiálu. Zvyčajne sa datuje do obdobia vlády Rastislava, podľa najnovších zdrojov do obdobia rokov 850 – 863/870.

Vzhľadom na pôdorys tvorený štyrmi miestnosťami, vrátane trojapsidového východného záveru, dodnes nie je celkom jasné, o akú stavbu sa tu jedná. O sakrálnom účele niet pochybností, podľa rôznych odborníkov však mohlo ísť o kostol, o trojapsidovú kaplnku napojenú na obytný (biskupský) palác, niektorí autori hovoria aj o tzv. triklíniu – audienčnej siene cirkevného hodnostára.

DSCN0371

Pri jeho budovaní boli použité aj tehly a kamene zo zaniknutých antických architektúr, preto sa pri vykopávkach v 30-rych rokoch 20. storočia mylne uvažovalo o rímskom pôvode tejto stavby. Chrám bol pôvodne v interiéri vyzdobený nástennými maľbami. Na juh od neho sa zachovalo šesť hrobov s bohatým inventárom – náušnice, náhrdelníky, hrkálky, nožíky, ostrohy, kresadlá  s ocieľkami a iné.

Obyvatelia osady v dolnej časti hradiska pochovávali svojich mŕtvych na tomto vysvätenom mieste s tradíciou ešte z čias Veľkej Moravy. Pri skúmaní cintorína sa zistilo približne 700 hrobov datovaných od konca 10- až do 13. st. Ich inventár pozostával zo strieborných a bronzových esovitých záušníc rozličných veľkostí,  z prsteňov, náhrdelníkov zo železných praciek z opaskov, mincí panovníkov Ondreja I. kráľa Bela I, Šalamúna a ďalších. Priemerný vek pochovaných bol 32 rokov. Ležali v hĺbke 70-130 cm tesne jeden vedľa druhého, miestami i vo viacerých vrstvách nad sebou. Časť cintorína bola zničená pri terénnych úpravách súvisiacich so vznikom šijovej priekopy v 15. st. Charakter cintorína, hustota a etážovitosť pochovávania naznačujú, že išlo o kostolný cintorín. Celková rozloha cintorína nie je veľká, čo súvisí s tým, že sa pochovávalo na vysvätenej ploche, ktorá bola ohradená kamenným múrom. Niektoré hroby boli prekryté platňami  -náhronými kameňmi. Zaniknutý kostol z 9 st. nahradila v 10. storočí kaplnka v jeho blízkosti. Dokedy stavby plnila svoju funkciu, v súčasnosti nemôžeme presne určiť.

Architektonická forma a výzdoba kostola na návrší hradiska dovoľuje predpokladať, že práve na týchto miestach vstúpila na naše územie kresťanská misia vedená Konštantínom a Metodom, ktorú tu mohol očakávať sám knieža Rastislav. Na mojich fotografiách je možné vidieť nielen základy kostola, ale aj široké okolie, na ktoré sa z miesta ponúkajú nádherné výhľady.

V dedine bol neskôr postavený iný kostol. O ňom som už na tomto blogu písala skôr.

Klikni na fotografiu a dostaneš sa na článok o Kostole sv. kríža.

DSCN0392

Vy, ktorí by ste mali záujem vidieť ostatné príspevky týkajúce sa sakrálnych stavieb, kliknite sem:

https://fotografiedb.wordpress.com/sakralne-stavby/

Ináč podstránku Sakrálne stavby nájdete na mojom blogu úplne dole vpravo.

blog sakrálne

Reklamy

6 thoughts on “Veľkomoravský kostol na Devíne

  1. Och Danielo, nawet nie wiesz jak ja lubię takie historie.
    Podczas każdej mojej podróży miejsca sakralne zawsze śa na pierwszym miejscu.
    To są przebogate muzea sztuki i miejsce naszego Ojca w Niebiosach.
    Cieszę się, że pokazałaś mi to nieznane miejsce.
    Pozdrawiam serdecznie:)

    Like

    1. Ja tieto miesta beriem zase ako históriu. Dúfam, že si si pozrela aj predchádzajúci príspevok, kde píšem o hrade, na ktorom sa pozostatky tohto kostola nachádzajú.

      Like

  2. Je to velice zajímavé historické místo, Danko.
    Základy kostela jsou hodně staré, je fajn, že poblíž stojí miniatura, která ukazuje, jak asi kostel v dávnověku vypadal.
    Obdivuji tě, že dokážeš sehnat tolik informací. 🙂
    Fotky máš krásné.

    Like

    1. Hanka, síce to ani na jednej fotografii nie je vidieť, ale sú tam informačné tabule, ktoré som si odfotila a doma som prácne opisovala z nich text 🙂 No pomáham si aj informáciami, ktoré nájdem na rôznych internetových stránkach. Preto mi vždy zverejnenie podobného príspevku trvá dosť dlho.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s