Jarovská bažantnica

Môj dnešný príspevok je dôkazom toho, že aj po rokoch, čo žijem v Bratislave a po rokoch, čo bicyklujem, som ešte stále nebola na mnohých zaujímavých miestach, ktoré sú v okolí mesta. Jedným z nich je napríklad aj Jarovská bažantnica.

Vedela som, že také niečo existuje, ale aj napriek tomu, že okolo Jaroviec chodievam dosť často, nikdy som sa tam nedostala. Prečo? Lebo je to na úplne inom konci Jaroviec, než ako chodievam. Ale aj tam som sa v minulosti  niekoľkokrát vyskytovala, iba som netušila, že to je ona. Dozvedela som sa to až po cyklistike zo soboty 17. mája, kedy som si na mape podrobne prezerala záznam aplikácie, ktorú používam pri bicyklovaní.

Ako som už napísala na blogu Na cestách s Kellysom, tá Bažantnica mi od tej soboty nedala spávať. Chcela som sa ísť do nej pozrieť. Stalo sa tak už o pár dní. Článok o tom je TU.

Tí, ktorí nebicyklujú, sa tam pokojne môžu dostať aj peši. Od konečnej zastávky autobusov v Petržalke to nie je až tak ďaleko. Môže to byť pekná prechádzka. Cesta k bažantnici vedie neďaleko umelého kopca, ktorý je za Petržalkou. Ňou sa dostanete nad diaľnicu a keď zídete dolu, už ste tam.

V prvom rade chcem upozorniť, že je to chránený areál, preto sa tam treba aj tak správať.  Chránený areál je vyhlásený z dôvodu významnosti ako prvku ekologickej stability v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine a ako jediný kompaktne zachovaný barokový krajinný útvar. Prečo barokový?

Bažantnica vznikla v polovici 18. storočia, ale novšie poznatky posúvajú dobu jej vzniku do konca 17. storočia. Bola založená v duchu barokových zverincov a je jediná známa zachovaná v pôvodnom riešení na Slovensku. Patrí medzi najväčšie zaujímavosti mestskej časti Jarovce.

Samotný objekt bol založený pre špeciálny odchov bažantov. Bažantnica má tvar nepravidelného šesťuholníka a pôvodne bola husto vysadená lipou. V súčasnosti v nej žije množstvo vtákov a cicavcov, z ktorých sú viaceré chránené zákonom. Je jediným väčším lesným celkom v okolitej agrárnej krajine.

Rozkladá sa v hraničnom pásme s Rakúskom na ploche viac ako 78 hektárov a pôvodne patrila panstvu v Kopčanoch (nemecky Kittsee, maďarsky Köpcsény). Je situovaná do plochy pôvodného lužného lesa , priestorom ktorého tieklo dunajské rameno. Cez toto rameno bol postavený smerom na Kittsee kamenný most s dvomi oblúkmi.

A ten bol vlastne dôvodom, prečo som sa tam chcela ísť pozrieť.

Pôvodný pôdorys Bažantnice je zakreslený na mape 1. vojenského mapovania z rokov 1766-1788 kráľovským vojenským kartografom C. J. Walterom. Centrom tohto priestoru bola drevená stavba na príležitostné využívanie počas poľovačiek. Okolo areálu bol postavený kamenný múr, ktorý bol po roku 1948 postupne rozobratý. Neskôr chátrali aj ďalšie stavebné objekty. Boli to stavby, kde bývali niektorí obyvatelia Jaroviec. S príchodom socializmu bola Bažantnica a jej okolie vyhlásené za hraničné pásmo a ľudia sa museli odtiaľ vysťahovať. Na prelome rokov 1950-51 bolo osídlenie Bažantnice zrušené. Niektorí pamätníci dodnes spomínajú na svoje detstvo prežité v krásnom prostredí Bažantnice.

V dnešných dňoch tvorí Bažantnicu lesný porast patriaci medzi lesy osobitného určenia. Z drevín tu nájdeme najmä jasene, lipy, javory a agáty, ale videla som tam aj veľa krov s týmto zaujímavým plodom. Viete, o aký ker ide? Som zvedavá, koľkí z vás ho poznajú. Už teraz viem, že do Bažantnice pôjdem určite aj v jeseni, aby som si odtiaľ odniesla práve semená tohto kríka.

Vy, ktorí ste neklikli na odkaz vyššie, máte ešte jednu príležitosť kliknúť na článok o Jarovskej bažantnici na mojom cyklistickom blogu.

Informácie k tomuto článku som čerpala na stránke Jarovské noviny.