Kúpajúca sa Zuzka

Je horúce leto a ľudia vyhľadávajú miesta, kde by sa mohli okúpať a keď nie okúpať, aspoň sa osviežiť. Takými miestami sú v mestách fontány. Tou, o ktorej tu už mám skoro dva roky rozpísaný príspevok, je fontána v maličkom parčíku na rohu ulíc Záhradnícka a Karadžičova. Mohli by sme ju označiť dva v jednom 🙂 Síce sa kúpe (alebo chystá kúpať) iba tá deva, ktorá sedí na okraji bazéna fontány, no pohľadom na ňu sa osvieži nejeden okoloidúci.  Bola som prekvapená, keď včera, niečo po ôsmej hodine večer už fontána nestriekala. Ale i tak si pre nej našlo miesto na oddych niekoľko ľudí. Myslím si, že nastal konečne vhodný čas, aby som dnes rozpísaný príspevok konečne zverejnila.

IMGP5674z

IMGP5684z

Zuzka. Tak sa vraj volá žena, ktorej akt v nadživotnej veľkosti môžete vidieť sedieť na okraji bazéna. Realistické zobrazenie kúpajúcej sa ženy by  malo evokovať výbornú náladu a príjemné pocity z pohybu vo vode.  No námet na túto sochu aj celú fontánu vraj vyšiel z tejto povesti, podľa ktorej socha na fontáne znázorňuje posledné chvíle Zuzkinho života:

 

“Zuzka bola dcérou rybára, ktorý nelovil ryby na udice, ale na lov si vychoval velké čierne kormorány. Zuzka bola ako ružový púčik – pekne urastená, s červenými líčkami, belasými očkami a ľanovými zapletenými vlasmi do dvoch vrkôčikov. Keď išla na trh s rybami, prešportský mládenci sa len tak za ňou obzerali. Zuzka si však nikoho nevšímala. Jej sa páčil iba jeden jediný – Gabko z kaštiela, a vedela, že aj ona sa jemu páči. Láska medzi dvoma mladými však nie je zrkadielko, ktoré sa dá schovať do vrecka. A tak onedlho o Gabkovom vzťahu k rybárovej dcére dozvedela jeho matka, pyšná grófka. Gabka poslala do školy do Pešti a on sa ani  nemohol so Zuzkou rozlúčiť, ani jej nestihol dať vedieť, čo sa stalo. Zuzka sa o všetkom dozvedela až od cudzích ľudí. Dievčina osmutnela. Cítila sa zradená. Nič ju nevedelo potešit.  Vysedávala na brehu jazera a smutno hľadela na biele lekná na hladine – boli od nej také zvdialené, že sa ich ani nemohla dotknúť. Iba zrakom ich pohládzala, tak ako myšlienkami svojho Gabka. Smútok a túžba jej zostali jedinými spoločníkmi a zároveň svedkami. Až jej raz od žiaľu puklo čisté srdce.”

IMGP5676z

IMGP5685z

Fontána bola odhalená v roku 1972 a jej autorom je akad. sochár František Draškovič.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s