Rozkošná Venuša

Pred nami je asi posledný horúci víkend tohto leta. Mnohí pôjdu k vode, iní možno niekde do lesa a tieňa stromov, ďalší využijú voľné chvíle v meste a posedia si pri niektorej z fontán.

Jednou z tých bratislavských je aj táto, o ktorej tu dnes napíšem pár riadkov a pridám zopár fotografií. Keď som hľadala jej názov, našla som hneď tri. Dlho som túto fontánu so sochou ženy poznala pod menom Marína, ale teraz som našla aj jej ďalšie pomenovania. Poézia a Rozkošná Venuša. Ten posledný je podľa mňa najpriliehavejší a podľa neho som aj nazvala tento príspevok.

Fontána je na Šafárikovom námestí a bronzová socha ženy je dielom akademického sochára Tibora Bártfaya. Do malého parku na námestí ju umiestnili v roku 1958.  Vekom skoro dôchodkyňa, no napriek tomu zostane táto žena stále mladá.

Bartfay Tibor Rozkosna venusa

IMGP0928

IMGP7904

IMGP7907

IMGP7903

IMGP7911

IMG_4720

Nielen ľuďom slúži táto fontána. Vrabce ju majú tiež v obľube.

DSCN9249

Opustená Venuša počas zimy

DSCN0491

Toto dielo sochára bolo natoľko populárne, že ho vytvoril trikrát. Jedna je u nás v Bratislave, druhá je v kúpiľoch v Sliači a ďalšia až v Severnej Kórei.

Aj keď som si z troch rôznych pomenovaní tejto sochy vybrala Venušu, Sládkovičove verše o Maríne sa hodia aj k nej.

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!

 

Reklamy