Dnes ráno

doľahol ku mne spev, ba, čo to píšem? Škrekľavý zvuk vtáka, ktorý sa tu občas na našich topoľoch zastaví, prezrie, preťuká, vylieči a letí o kus ďalej. Už som ho mala na fotografii k článku ku Dňu vtákov.  Neviem ho ani správne nazvať. Niekto hovorí, že je to žlna, iný zase, že ďateľ zelený.

Kto ho ešte nikdy nepočul spievať, tu je krátka ukážka jeho spevu. Ja ho už poznám tak dobre, že ho okamžite registrujem a idem sa zakaždým na neho pozrieť z balkóna.

To mi pripomenulo, že aj moja včerajšia popoludňajšia prechádzka a fotografovanie začalo tým, že som vyplašila tohto vtáka. Chcela som si odfotiť malú zelenú lúčku so žltými kvetmi na kraji neďalekého lesíka a ako som tým mojím červenosvietiacim objektívom zaostrila, z trávy vyletel tento žlto-zelený vták. Sadol si na neďaleký strom.

Len o pár metrov ďalej som zbadala na strome ďalšieho, pre mňa vzácneho vtáka, lebo sa mi vôbec nedarí odfotiť ho. Nepodarilo sa mi to ani včera. Bola to sojka. V mojom fotoarchíve mám doteraz naozaj len veľmi málo fotografií so sojkou. Keďže sa mi nedarilo v korunách stromov, zamerala som sa radšej na objekty, ktoré som mala v úrovni očí, prípadne nižšie, teda na zem.

Tieto biele kvety patria kedysi len divo rastúcemu, dnes už aj okrasnému keru. Možno ho poznáte. Ak nie, niekedy neskôr vám o ňom napíšem viac. Prezradím len toľko, že som ho už na tomto blogu raz spomínala.

Ako vidíte, posledným fialkám už tiež kvety odkvitajú.

To, čo v tomto období obdivujem, sú hluchavky. Kvitnú v rôznych odtieňoch ružovej. Je to vlastne burina, ale aká pekná! Ich kvety sú malé pyšteky. Tie so žltým a bielym kvetom sú aj liečivé.

Po daždi predchádzajúceho dňa vyliezli na prechádzku zo svojich domčekov aj slimáky.

Na zelenej strave si pochutnávali veľké modré chrobáky, ktoré majú  názov májka modrá. Kým som nedávno nepočula v televízii informáciu o tom, že je tento chrobák jedovatý, vôbec som sa ich nebála, ale včera som si už dávala veľký pozor, aby som sa ho náhodou nedotkla.

Zraky tých zopár športovcov, ktorí aj v nepeknom počasí vyšli na hrádzu, pútali tieto kvety.

Moja prechádzka nabrala smer Dunaj.

Na veľkej lúke, kam chodí množstvo ľudí venčiť svojich psov, začínajú kvitnúť púpavy. A to je aj dôvod, prečo by som z nich nepriniesla nikdy domov napríklad  na výrobu domáceho púpavového medu. Človek tam musí veľmi dobre pozerať pod nohy…

A už som tu! Pohľad na druhý breh, potom nájdenie čohosi, čo mi pripomenulo nedávnu nešťastnú udalosť. Zamyslela som sa nad ňou na blogu Každý deň je iba raz.

Na vode plávali kačice, čajky, chochlačky, nad vodou poletovalo množstvo lastovičiek. Na brehu sedeli, či poletovali vrany a popred moje oči niekoľkokrát preleteli aj dva rybáriky. Nie ja som ich tak vyplašila, že zmätene poletovali tam a späť. Zapríčinili to hlučné skupinky ľudí so psami.

Na mieste, kde som chcela vyjsť von z koryta Dunaja, som uvidela toto. Niekedy sa mi to zdá až neuveriteľné, čo dokáže jedno neveľké zviera.

Ešte pohľad na rieku z brehu a už sa vraciam smerom k hrádzi a k domovu.

To, že bobrov je tu už asi viac, ako je treba, dokazujú denne nové a nové spadnuté stromy, ktoré sú ich obeťou. Len za ten čas, čo som bola chorá a nechodila som veľmi von, som našla množstvo nových spadnutých stromov. Nielen takýchto útlych, ako je na fotografii, ale ich obeťou sú aj velikánske stromy.

Zo zákruty vybehli oproti mne traja psi, jeden z nich, sa odvážil tesne ku mne, ale nakoniec mi dal pokoj. Na rozdiel od toho, ktorého som stretla o niekoľko minút neskôr. Ten skočil na mňa. Neviem, či to bolo od radosti, že ma vidí, možno, lebo mi nič neurobil. Ale prečo to mám znášať, aby na mňa vyskakovali vonku cudzie psy? Prekáža mi to. Nie je totiž ani raz taký prípad, že by sa mi to vonku v prírode nestalo. Ja som nikdy psa nemala, ani mať nechcem, nepoznám ich správanie, preto mám pred nimi rešpekt, dokonca sa ich až bojím. To si tí ich majitelia vôbec neuvedomujú? O to viac ma takéto stretnutia so psami rozčuľujú od vtedy, čo môjmu synovi jeden skočil do tváre len preto, že sa mu vraj pozrel do očí. On, rovnako ako ja, nevedel, ako sa má správať v spoločnosti psa, že do očí mu vraj pozerať nesmie. A to sa prosím nestalo nikde vonku, ale sedel v záhrade u kamaráta a tak zareagoval na neho kamarátov pes. Našťastie, sú aj zodpovední majitelia psov a aj vonku v prírode ich držia na vôdzke. Jedna taká majiteľka je v pozadí na niektorej fotografii vyššie.

Od psov prejdem radšej k niečomu príjemnejšiemu. Pomaly začne kvitnúť aj divá jabloň, ktorá je asi na polceste od Dunaja k hrádzi.

Cestou domov som nakukla aj sem. Odkedy som sa dočítala, že tu boli vidieť stopy po diviakoch, už sem chodím tiež so strachom.

Kvitnú už aj tieto stromy, ale zase nepoznám ich názov.

Fotila som aj ďalej, kým som neprišla domov, ale doma som zistila, že oblačnosť a prichádzajúci súmrak neprospeli mojim fotkám. Škoda. Ale aspoň ešte jednu na záver.

 

Zrolovali ste to až sem? Tak to vám pekne ďakujem! Nabudúce dám zase niečo kratšie 🙂 Dovidenia!

 

Reklamy

2 thoughts on “Dnes ráno

  1. Tvoje snímky jsou úžasná pastva pro oči, Danko, u vás je asi o něco tepleji, tak máte krásně rozkvetlou přírodu.
    Ten krásně barevný pták, kterého jsem v životě neviděla, bude žluna zelená.
    Majku se ti podařilo vyfotit moc pěkně. Nevěděla jsem, že je jedovatá!
    Téměř rozkvetlý šeřík mě udivil, kvete hodně brzy. 🙂

    Like

    1. Hanka, tu je už jar ako vyšitá 🙂 Práve som prišla z bicyklovania. Unavená, ale spokojná. Dnes som bola prvý raz za hranicou, ale len kúsok. A tam je jar ešte ďalej. Včera som fotila pole s repkou olejkou u nás a dnes tam. Veľký rozdiel. Tí Rakúšania sú vo všetkom vpredu 🙂 Ja som si od začiatku myslela, že je to žlna, ale potom som našla na internete názov že ďateľ zelený. Jedni píšu, že sú to dva rôzne vtáky, iní zase, že to je ten istý. No vyber si. Nakoniec sa asi vrátime pre informácie v knihách, lebo to, čo človek nájde na internete, nemusí byť vždy pravda. O tej májke som sa to dozvedela iba minulý týždeň. Bulvárne správy dávali informáciu o malom chlapčekovi, ktorý chrobáka chytil a mal zdravotné problémy. Aj váš bulvár to prevzal – http://tn.nova.cz/clanek/maly-oliver-nasel-zajimaveho-brouka-s-otravou-skoncil-na-jip.html

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s