V poslednej dobe som zahltila tento blog množstvom jarných fotografií. Úplne som odignorovala to, že sú aj iné témy. Uvažovala som, čo vyberiem z môjho archívu konceptov. Či dám dnes niečo zo sakrálnych stavieb, alebo vám ukážem fotky z ešte februárového výletu do Skalice. Nakoniec v tomto príspevku zo Skalice bude aj dostatok sakrálnych pamiatok.
Viem, že s názvom tohto príspevku nie som vôbec originálna, ale mne v súvislosti s menom Skalica vždy príde na rozum názov pesničky, ktorú naspieval Janko Blaho, rodák a spevák zo Skalice.
V meste obkolesenom stredovekými hradbami dýcha na vás história v podobe ôsmich kostolov, Rotundy svätého Juraja z prelomu 12. a 13. storočia, najstaršej stavby v Skalici, slávneho secesného Domu kultúry s unikátnou mozaikou a bohatou farebnou výzdobou, postaveného podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča. Dominantou je Kostol sv. Michala, odkiaľ je úchvatný pohľad na mesto. Jezuitský kostol s kolégiom na námestí, ktorý prešiel rekonštrukciou, dnes slúži ako kultúrne centrum. Jednu z prelomových udalostí v dejinách Slovenska pripomína budova radnice, ktorá sa v roku 1918 stala prvým dočasným sídlom slovenskej vlády.
Mesto bolo už v 14. storočí vyhlásené za kráľovské a dostalo rôzne privilégiá. Neodmysliteľným prvkom Skalice je skalický trdelník, ktorý mesto preslávil široko-ďaleko a Skalický Rubín, pochádzajúci z vinohradov nad mestom.
Do Skalice sme s priateľkou cestovali vlakom. Cestou zo železničnej stanice sme sa stretli s prvou historickou pamiatkou mesta, Mlynom bratov Pilárikových, ktorý bol jedným z mnohých skalických mlynov. Do mlyna sme však nešli.
Keďže som pred časom začala zbierať fotografie sôch sv. Jana Nepomuckého, aj tu som jednu sochu našla.
Oproti soche sv. Nepomuckého je socha patróna hasičov, sv. Floriána.
A tu je symbol toho, že Skalica je vinárske mesto. Ani my sme tohto opierajúceho sa chlapíka s demižónom vína neobišli iba tak. Pekne sme sa s ním odfotili.
Od sochy vinára pokračujeme ďalej smerom k Námestiu Slobody.
Na námestí pred budovou gymnázia stojí morový stĺp.
Parčík za morovým stĺpom a v pozadí je Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského.
Po pravej strane námestia je v nárožnej budove radnica.
Pozoruhodnosťou námestia je Farský kostol sv. Michala Archanjela a v jeho susedstve karner sv. Anny, pôvodne gotická, oktogonálna stavba so štvorcovou apsidou. Pred ňou stojí socha uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého.
To, čo mne najviac utkvelo zo Skalice, keď som ňou pred viac ako dvomi desiatkami rokov dosť často prechádzala autom, je tento secesný dom kultúry. Jeho krása a výnimočnosť púta aj v súčasnosti. Bol postavený v roku 1905 ako Spolkový dom podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča.
Vraciame sa naspäť na námestie, kde čakáme na vstup do veže kostola. Zatiaľ som si urobila ešte niekoľko záberov námestia.
Jeden zo zachovalých meštianskych domov, v jeho priestoroch sa v súčasnosti nachádza Mestská knižnica.
Predtým, než konečne aj na nás prišiel rad, čo nás sprievodkyňa berie na vežu farského kostola, aspoň jeden pohľad do jeho vnútra.
Pohľady z veže kostola na mesto.
Ďalšie pamiatky mesta vám ukážem v pokračovaní tohto článku. Zatiaľ dovidenia!
https://plus.google.com/104645994859709007626/posts/3sGMWsrkwje
fotografiedb.wordpress.com 
Skalice je skutečně moc pěkné vinařské město, Danko. Líbí se mi, jak je čisté a upravené.
Nádherný je kulturní dům, nic podobného jsem nikde u nás neviděla.
Máš další pěknou sochu do sbírky J.N. Musím se podívat, kolik soch už jsi nasbírala.
Pohled na město z věže je úchvatný, mám ráda střechy domů z nadhledu.
Krásná procházka městem, skvělé fotografie! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Máš moc pěknou sbírku soch J.N., Dani. Vzhledem k tomu, že jsi o dost mladší, za nějakou dobu mě lehce předhoníš. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Tá čistota mesta zarazila ihneď aj mňa s priateľkou. Prišli sme zo špinavej, dočmáranej Bratislavy do naozaj čistučkého a upraveného mesta. Tak dlho som sa do tej Skalice chystala, konečne som môj plán zrealizovala.
Páči sa miPáči sa mi
Hanka, k tomuto ti napíšem mail 🙂 Zbierka sa pomaly rozrastá, na tvoju zďaleka nemám.
Páči sa miPáči sa mi
Dom kultúry Moc sa mi páči. Krásne!
pozdravy
ute
Páči sa miPáči sa mi
Danke Ute, das Kulturhaus ist wirklich sehr schön.
Páči sa miLiked by 1 person
Ani se nedivím, že vás čistota města zarazila. To nebývá vidět příliš často.
Páči sa miPáči sa mi
Dobry den Vam.
Narazil som na Vas clanok o Skalici. Pekny, mily.
Ovsem, s niekolkymi nepresnostami 🙂
1. Vinar, ktory stoji oprety o stol – pri demijone (jak rikame mi Skalicane – ano mi, né my), nie je v skutocnosti vinohradnik, ale trhovnik a ma aj meno – Jozef Koválovský.
Skulptura bola vytvorena z dobovych fotografii
2. Skoda, neuviedli ste, ze tento nas rofak, stoji na mieste, byvaleho trhu – sam sem chodieval predavat
3. Skalicka rotunda Sv. Juraja, nie je z prelomu 12/13. storocia, ale kedze ide o romansku stavbu, pochadza z najskor zo storoxia 10. Nasledne prestavby pochadzaju z 12/13. storocia
4. Na jednej z fotografii mate uplne najvacsiu nepresnost: “jeden zo zachovanych mesianskych domov…” je v skutocnosti kuria grofa Gvadanyiho, ktora bola neskor adaptovana na mestsku kniznicu.
A prave grof Gvadanyi, si so sebou, zo svojich vojenskych posobisk, okrem ineho, v Sedmohradsku, priviedol kuchara. Tento kuchar (dnes by sa povedalo skor cukrar), priniesol so sebou recept a zacal svojmu panovi piect – Trdelnik. Trdelnik – od trdla, trna, na ktory sa pred pecenim navinu pasy cesta.
Srdecne pozdravujem.
Pavol Barbaric
Páči sa miPáči sa mi
Dobrý deň aj vám, Pavol Barbaric!
Ďakujem za návštevu môjho osobného blogu, na ktorý už viac ako rok a pol neprispievam. Vážený čitateľ, pokúsim sa odpovedať na jednotlivé body vášho komentára.
1. Vinar, ktory stoji oprety o stol – pri demijone (jak rikame mi Skalicane – ano mi, né my), nie je v skutocnosti vinohradnik, ale trhovnik a ma aj meno – Jozef Koválovský.
Skulptura bola vytvorena z dobovych fotografii.
Vôbec som nepátrala po tom, kto je tá socha, v podstate ma to ani nezaujímalo, nehľadala som o soche žiadne informácie. Možno je niekde v jej blízkosti, prípadne na nej napísané, o koho sa jedná, ja som si to nevšimla. Vinárom som si ho nazvala preto, lebo má pri sebe krčah a popíja víno. Vlastne z toho krčahu mohol popíjať aj slivovicu…
2. Skoda, neuviedli ste, ze tento nas rofak, stoji na mieste, byvaleho trhu – sam sem chodieval predavat
Prečo by som to mala vo svojom článku uviesť, keď som o tom nevedela? Nakoniec, ja som nepísala obsiahlu rigoróznu prácu, ale v skratke to, čo som videla na párhodinovom výlete v tomto meste.
3. Skalicka rotunda Sv. Juraja, nie je z prelomu 12/13. storocia, ale kedze ide o romansku stavbu, pochadza z najskor zo storoxia 10. Nasledne prestavby pochadzaju z 12/13. storocia
4. Na jednej z fotografii mate uplne najvacsiu nepresnost: “jeden zo zachovanych mesianskych domov…” je v skutocnosti kuria grofa Gvadanyiho, ktora bola neskor adaptovana na mestsku kniznicu.
A prave grof Gvadanyi, si so sebou, zo svojich vojenskych posobisk, okrem ineho, v Sedmohradsku, priviedol kuchara. Tento kuchar (dnes by sa povedalo skor cukrar), priniesol so sebou recept a zacal svojmu panovi piect – Trdelnik. Trdelnik – od trdla, trna, na ktory sa pred pecenim navinu pasy cesta.
K týmto dvom bodom len toľko. Ak máte pocit, že sa o vašom meste šíria nesprávne informácie, skúste sa obrátiť s námietkami na oficiálne stránky o vašom meste. Nehľadajte chyby v súkromnom blogu. V Skalici som bola v rámci akcie Deň sprievodcov. Doteraz som to verejne nenapísala, ale vy ste ma už k tomu donútili. Akcia bola kultúrnym strediskom mesta nepripravená, zle zorganizovaná. Keďže som mohla porovnávať s tou istou akciou v Trnave – nebe a dudy. Keby bola akcia na úrovni, možno by som sa bola dozvedela aj tie informácie, ktoré spomínate v komentári. Lenže aj tak by som nepísala množstvo podrobností. Poslaním môjho článku bolo hlavne zverejnenie fotografií, na základe ktorých sa niekto môže rozhodnúť, že navštívi mesto, v ktorom ešte nebol. O tom, že mestská knižnica sa nachádza v jednom zo zachovalých meštianskych domov, sa doslovne dočítate na jednej z oficiálnych stránok mesta Skalica.
Verím, že ste v mojom príspevku mohli nájsť viaceré nezrovnalosti, ale informácie k článku som čerpala z rôznych oficiálnych zdrojov týkajúcich sa mesta Skalica. Buďte si istý, že som históriu Skalice netvorila z vlastnej hlavy. Takže odporúčam, skúste sa obrátiť na tie inštitúcie, prípadne si založte svoj vlastný blog a tam to môžete všetko obšírne napísať a vysvetliť 🙂
Na záver chcem ešte dodať, že ste asi jeden z mála, ktorý keď niečo číta, tak aj vníma to, čo číta a nepatríte k tým, ktorí po pozretí fotiek napíšu komentár s otázkou, odpoveď na ktorú by si našli, keby článok čítali. To sú väčšinou tí, ktorí sa potrebujú (svoj blog) pripomenúť.
Ešte niečo, to sa týka trdelníka. Zo Skalice som si niesla trdelník aj skalické červené víno, ktoré som kúpila v predajni v objekte Františkánskeho kláštora. Z trdelníka som bola veľmi sklamaná, pretože lepší a čerstvejší kúpim hocikde v Bratislave 😦
Páči sa miPáči sa mi