Cestou domov z Rusoviec

Skončila som na mieste, kde som objavila mne doteraz neznámu rastlinu, hlaváčik letný.  S nákladom na zadnom kolese som pokračovala v ceste.

Netrvalo dlho a už som sa znovu zastavila. Z jednej strany som mala žlté repkové pole, z druhej zelené s obilím. Predo mnou som zbadala zajaca. Rovno na cestičke. Bežal oproti mne, to znamená, že ma vôbec neregistroval. Dlho to však netrvalo. Zrazu zastal, to som stála už aj ja a mierila som na neho (nie s puškou), ale s objektívom fotoaparátu.

Zrazu len frnk a už ho nebolo. Zmizol v obilninovom poli. A keďže som už mala fotoaparát v rukách, tak som si odfotila to nádherné žlté pole.

Tu som stretla prvých cyklistov, ktorí išli v protismere.

Potom som pokračovala ďalej. Na jednej strane sa mi začali otvárať pohľady na mestskú časť Jarovce a na tej druhej sa mi zase približovali kopce, ktoré sú za Bergom.

Pomaly som sa blížila ku križovatke, na ktorej som sa mohla rozhodnúť, ktorým smerom pôjdem ďalej. Pôvodne som si myslela, že pôjdem do Kittsee a odtiaľ po Kopčianskej domov. No keď som si spomenula, ako nerada mám petržalský úsek cesty od železničnej stanice až domov, tak som si to rozmyslela a zamierila som do Jaroviec. To som však netušila, že ma tiež čaká dosť náročný kus cesty. Ale pekne po poriadku, najprv ukážem, ako to vyzeralo v okolí diaľnice, kde končil aj úsek, po ktorom som vôbec nemala ísť.

Asi dumáte nad tým, od čoho je ten kopček taký žltý. Nie je to repka, ako by ste si možno mysleli mnohí. Tu vidíte kvety trošku bližšie.

Tu je kvet celkom zblízka. Aj mne to dalo zabrať, kým som ho určila. A možno sa mi to ani nepodarilo správne. Ak toto číta niekto, kto sa v tom vyzná, opravte ma prosím. Ja som určila, že rastlina s týmto žltým kvetom je starček jarný, lat. Senecio vernalis. Túto rastlinu som zaregistrovala len v posledných dvoch-troch rokoch. Dovtedy som si ju buď nevšímala, alebo vôbec nevidela. Dodnes si pamätám, kde som si ju všimla prvý raz. Bolo to na okraji poľa v Bergu.

Keďže som sa rozhodla, že idem do Jaroviec, na starý hraničný prechod som to mala odtiaľto už len kúsok.

Aj tu som sa viackrát zastavila. Napríklad pri tomto kvete bodliaka, ktorý bol prvý, čo som túto jar uvidela.

V Jarovciach to majú celkom zaujímavo “podrátované”. Naše mestá a dediny mi začínajú v tomto smere pripomínať dediny na Kréte spred viac ako pätnástich rokov. Aj tam sa nedalo v tej dobe odfotiť nič tak, aby som v zábere nemala množstvo káblov. Ako keby sme sa v tomto smere vracali do minulosti a nešli vpred.

Hlavnej ceste v Jarovciach som sa vyhla tak, že som išla bočnými uličkami. Na konci Chotárnej ulice som sa znovu dostala na hlavnú cestu a čakal ma najhorší úsek toho dňa.

Keďže bol piatok popoludní, čas, kedy sa už ľudia vracali z práce, nebola to sranda ísť po ceste s autami a autobusmi. Našťastie, ten úsek nebol až tak veľmi dlhý. Na jeho konci som ešte musela zdolať prechod oveľa frekventovanejšej cesty, aby som sa dostala cez lesík na cestu vedúcu paralelne s hrádzou. Po prejdení na druhú stranu mi bolo jasné, že túto cestu už viackrát skúšať nebudem.

Keď som bola na druhej strane cesty vedúcej z Bratislavy do Rusoviec a ďalej do Rajky, bola som šťastná, že som ten úsek prešla bez ujmy na zdraví. Tam mi ani neprišlo na rozum, aby som vôbec vyťahovala fotoaparát a niečo fotila. Najbližšie som zase fotila až keď som bola v bezpečnom a známom prostredí a dá sa povedať, že už skoro doma, hoci som mala pred sebou ešte asi šesť kilometrov.

Tieto modré kvety som fotila už tesne pred miestom, kde sa ťaží štrk, čiže, dá sa povedať, ako keby už doma 🙂 S hľadaním ich názvu som sa vôbec nezdržiavala, urobím tak až pri písaní ďalšieho príspevku, pretože tieto isté kvety som fotila o deň neskôr na Devínskej Kobyle.

Ešte jedno zastavenie pri dunajskom ramene Zuzana a to som už mala domov len niečo cez dva kilometre.

Dúfam, že som touto cyklojazdou zo servisu zahájila úspešné pokračovanie môjho tohoročného bicyklovania a že to bola zároveň tohoročná prvá aj posledná návšteva servisu.

 

Reklamy

8 thoughts on “Cestou domov z Rusoviec

  1. Tak to si mala krásnu vychádzku bicyklovú! Kvety síce nepoznám, ale páčia sa mi 🙂
    A to so zajkom, to je bomba, to tu nevidím. Raz som takto oproti mne stretla líšku. Trocha som sa aj bála a asi aj ona mňa. Keď som sa pohla k nej, ona ku mne. Tak som radšej stála dosť dlho, ona to potom už vzdala 🙂

    Like

    1. Ja zatiaľ nemám osobné stretnutie s líškou, hoci boli obdobia, kedy sa hovorilo, že na hrádzi, kam sa najčastejšie chodievam bicyklovať, líšky vidieť boli. Našťastie, mne sa doteraz vyhýbali.

      Like

  2. To byla moc pěkná projížďka slunečnou krajinou, Dani.
    Fotka zajíce se ti povedla. Co se týká žlutých kytek, mohl by to být starček jarní, možná i potoční, jsou si dost podobné.
    Fialovou kytku bych tipla na rozrazil rozprostřený, ale úplně jistá si tím nejsem.
    Moc pěkné záběry jsi pořídila. U nás už dva dny prší, tak přijde sluníčko na fotkách vhod. 🙂

    Like

    1. Hanka a to bolo len necelých 20 km, ktoré som v skratke rozpísala do dvoch príspevkov. Keď pôjdem na dlhšie trasy, budem musieť byť stručnejšia 🙂 Tie žlté budú asi skôr jarné, pretože si myslím, že potočný by rástol niekde pri vode a tam, kde som ich fotila, nie je voda na kilometre ďaleko žiadna. Tie modré som už predbežne hľadala, mohli by to byť tie, ktoré píšeš alebo som našla ešte aj rozrazil rakúsky. No zatiaľ som to až tak podrobne neskúmala, že ktorý z nich to bude. Často sa stáva, že tá istá rastlina má niekoľko rôznych názvov a dosť ťažko sa mi v tom potom orientuje. Teraz mi napadá, že ti pošlem nejaké fotky, či náhodou nepoznáš tú rastlinu, ktorú som nafotila a zatiaľ sa mi ju vôbec nepodarilo nájsť.
      U nás je zase príšerný vietor, včera ešte aj slnko svietilo, dnes už menej. Je dosť chladno. Búrku sme mali predvčerom popoludní a potom ešte v tú noc znovu pršalo.

      Like

      1. Jak už víš, kytku, kterou jsi mi poslala, neznám, Dani, nepamatuji si, že bych ji někdy viděla a nenašla jsem ji ani v knížkách. 😦
        U nás bylo dneska skoro letní počasí, na tuhle dobu docela nepříjemné vedro.
        Vítr fouká skoro pořád, to se špatně fotí kytky a hmyz.

        Like

        1. Hanka, ďakujem za snahu nájsť názov rastliny. Nakoniec som sa rozhodla, že celý príspevok urobím tak, že názvy písať nebudem. Práve som ho zverejnila. Zajtra už bude týždeň, čo som tam bola, takže najvyšší čas, že som to dala na blog. Medzitým som nafotila kopec ďalších fotiek. Aj u nás dnes bolo krásne počasie. Dopoludnia dokonca bezvetrie, ale keď som vyšla popoludní von na bicykli, už znovu fúkalo.

          Like

            1. Myslela som si, že to iba nám stále vypadáva internet. Práve som pred pár dňami čítala na Sme.sk článok, že to pravdepodobne spôsobuje nekvalitný router. Končí mi zmluvná lehota, tak rozmýšľam, či zostanem u toho istého poskytovateľa alebo vyskúšam iného. Ako vidíš, do textu som vôbec názvy tých rastlín nedávala. Niektoré som mala zistené, no väčšinu nie, tak som sa rozhodla, že nebudem zbytočne zabíjať čas ich hľadaním. Aj tak je to 99% tých, ktorí sem náhodou kliknú, zbytočné. Občas sa tu u mňa objavila jedna čitateľka, ktorá mi zvykla opraviť nejaké názvy, no už som tu dávno nič od nej nečítala. Včera som bola bicyklovať, bolo super, dnes ma bolia trošku nohy. A jašteričku mám lepšie odfotenú tu – http://kazdydenjeibaraz.blogspot.sk/2016/05/123366.html?view=snapshot
              Z nej mám toľko fotiek, že som si do blogu nevedela vybrať 🙂 Vyslovene mi pózovala a fotila som ju zo vzdialenosti necelého metra.

              Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s