Účesy, účesy

Dlhé roky chodievam k jednej kaderníčke. Spoznali sme sa pri inej príležitosti, nie pri jej práci. Už niekoľko dní som si večer v duchu vyčítala, že zase si nezavolala A, aby si sa objednala na strihanie. Vždy som si na to spomenula až vtedy, keď už bolo neskoro.

Včera, keď som sa vybrala do mesta za nákupmi, zastavila som sa aj v kaderníctve, kde A pracuje. No dozvedela som sa už len to, že pracovala. Dostala som informáciu,  kam sa presťahovala a aj to, že tento týždeň je mimo republiky. Keďže som videla, že v kaderníctve je len jedna zákazníčka s nafarbenou hlavou, kaderníčky v ňom dve, spýtala som sa, či by som nemohla zostať na strihanie. Tá, ktorá mala rozrobenú zákazníčku sa vyhovorila, že má zákazníčku a  tá ďalšia, ktorá tam nikoho nemala, vykrúcala najprv ústa a povedala, že ona má už na štvrtú hodinu objednávku. (Bolo pol štvrtej.) Nakoniec si to rozmyslela a povedala, že ma teda ostrihá. Už tie grimasy a neochotný prístup ma mali varovať pred tým, aby som tam nezostala.

IMG_0700

Fajn, pomyslela som si. Kaderníčka, ktorá sa podujala, že ma ostrihá, vzala však do ruky cigaretu a odišla. Po niekoľkých minútach prišla späť, samozrejme napáchnutá cigaretovým dymom, ktorý neznášam. To som nejako pretrpela, ale to, čo nasledovalo potom, je vlastne dôvodom, prečo sa nad včerajšou udalosťou ešte stále zamýšľam a tento príspevok píšem sem na blog. Aby jedna, dnes už bývalá kolegyňa, tak zhadzovala prácu tej, ktorá strihala pred ňou, to som naozaj ešte nezažila. Pritom, ona si iba myslela, že posledné strihanie mi robila tá, ku ktorej som sa prišla objednať. Nie je to tak, bolo to úplne ináč.

Naposledy som totiž nebola u A, ale u kaderníčky viac ako stodvadsať kilometrov od Bratislavy. Moja mama, u ktorej som bola na návšteve, sa vraj už nemohla pozerať na moje dlhé vlasy, ktoré už aj podľa mňa potrebovali nutne nožnice, zariadila u svojej kaderníčky, aby ma ostrihala. Tá mi mierne skrátila strih, ktorý som mala predtým. S účesom som bola spokojná (a moja mama tiež 🙂).

Teraz som konečne znovu ostrihaná, ale za cenu toho, že som po celý čas počúvala kritiku na to, ako som bola ostrihaná predtým. Nemám rada takých ľudí, ktorí si myslia, že iba oni robia svoju prácu najlepšie. A či som s ňou  bola spokojná? Zhrniem to tak, že som rada, že mám konečne vlasy zase krátke, ale najbližšie sa k tejto kaderníčke určite strihať nepôjdem. Jedenkrát som tú necelú polhodinu vydržala, ale viackrát radšej nie.

Čo by som ešte dodala na záver? Nuž len toľko, že som si nechcela kaziť náladu ešte aj tým, že jej na “drzovku” poviem, aby mi dala účet z pokladne, na ktorý, samozrejme, akosi pozabudla 😦 Pri odchode som ešte pozrela na hodiny na stene kaderníctva, na ktorých boli práve štyri hodiny. Už pár minút sedela v kaderníctve aj zákazníčka, ktorá bola objednaná na štvrtú.

IMG_0701

Neviem, prečo A odišla z kaderníctva, kde pracovala niekoľko rokov. Ale tuším to. Ak by som ja mala takú premúdrelú kolegyňu, akou je tá, o ktorej som tu písala, tiež by som radšej zmenila pôsobisko. Včera sa mi zase potvrdilo to, čo som si vyskúšala aj na vlastnej koži, že čisto ženský kolektív je katastrofa. Nik vám nemôže tak znepríjemniť život, ako nejaká kolegyňa.

 

A nezabudni sa tiež pozrieť, čo je nové TU.

Reklamy

6 thoughts on “Účesy, účesy

  1. To jsi tedy měla hodně nepříjemný zážitek, Danko.
    Sama jsem se s ničím takovým nesetkala, chodím i s mamkou víc než 15 let k jedné kadeřnici, která je moc příjemná. Jsem s ní velice spokojená, vždycky si hezky popovídáme a nikoho nekritizujeme.
    Jestli jsi na té fotce ty, máš skvělé vlasy, což ti závidím. Tobě stačí nechat se jenom ostříhat a máš vystaráno. 😉

    Like

    1. Sú ľudia, ktorí by nemali robiť to, čo robia, lebo tam potrebujú aj základy etiky, čo táto osoba vôbec nemala 😦 Na fotkách som ja. Nevedela som sa doobeda dočkať, kedy môj syn konečne vstane, aby mi odfotil hlavu zozadu 🙂 Nedávam si s vlasmi nič iné robiť, len to, čo si napísala. Kedysi dávno som si dávala aj fúkať, ale to boli zbytočne vyhodené peniaze, lebo už po ceste domov mi to spľaslo 😦

      Like

    1. Ja viem, čo som napísala. Moje posledné pracovisko bolo v banke, čisto ženské. Bolo to prvé miesto, kde som nerobila aj s mužmi a bola to naozaj katastrofa!! Radšej ani nespomínam.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s