Smolenický zámok a niečo málo zo Smoleníc

Nenachádza sa od môjho bydliska až tak ďaleko, pritom som ho nikdy doteraz nenavštívila. V pláne som to mala veľakrát, ale k realizácii nikdy nedošlo. Až minulý týždeň. Myslela som si, že je už september, horúčavy skončili, teraz začnem konečne cestovať. Ale čerta starého! Veru na mňa poriadne pripekalo na zastávke autobusu uprostred obce, na ktorej som strávila skoro hodinu a pol. Ale poďme pekne po poriadku.

Do Smoleníc vlak nechodí, preto som cestu tam kombinovala – vlakom do Pezinka a odtiaľ ďalej autobusom. Keď som vystúpila v obci z autobusu, rozhliadla som sa a hľadala som najvyššie body. Oba boli tým istým smerom. Kostol bližšie a o kus ďalej zámok. Preto som sa teda vybrala tým smerom.

Cestou k zámku som išla aj okolo múzea Molpír, ktoré je umiestnené v budove starej fary. Stojí pred ním socha Nepomuckého. Na priečelí domu sú slnečné hodiny.

Pred kostolom som odbočila z chodníka, ktorý ma mal zaviesť k zámku. Za kostolom som totiž videla malý parčík s nejakou sakrálnou pamiatkou, tak som sa vybrala tým smerom. A dobre som urobila.

Ako vidieť aj z fotografie, v parčíku rastie neprehliadnuteľný strom, lipa malolistá. Je chránená. Za chránenú ju vyhlásili v roku 2000. Jej obvod kmeňa dosahuje až 653 cm. Jej výška je 23 m a je stará 300 rokov.

Už som sa nevrátila na chodník, z ktorého som prišla, ale popri cintoríne, ktorý bol hneď za kostolom, som sa vybrala hore miernym kopcom. Na konci cintorína je kaplnka sv. Vendelína s pálfiovskou hrobkou a za ňou už bol les.

Intuícia mi hovorila, že sa cez les k zámku tiež dostanem, tak som v ceste pokračovala.Z tabule na začiatku lesa som sa dozvedela, že je to vlastne už zámocký park.

Park je veľký, udržiavaný a bol z neho pekný výhľad na zámok. Času som mala dosť, tak som sa pomaličky motkala po chodníkoch, fotila som, vošla som aj kúsok do lesa a znovu som sa po cestičke vybrala k zámku.

Ako som stúpala hore k bráne, už z diaľky som počula hudbu. Netušila som, čo sa tam hore deje. Pred bránou zámku som sa dozvedela z tabuľky pripevnenej na múre, že prehliadky zámku sa poriadajú len v letných mesiacoch – teda v júli a v auguste. To by mi ani tak nevadilo, že sa do interiérov zámku nedostanem, lebo na internete som si prečítala, čo sa tam približne nachádza. Priznám sa, mňa tie dobové interiéry až tak nezaujímajú. No na nádvorie zámku som sa chcela dostať. Chcela, ale nedostala. Dôležitý vrátnik (ako všetci ostatní vrátnici – najdôležitejšia funkcia po riaditeľovi), ma na nádvorie nepustil. Vraj je tam kongres. Keď mi to oznamoval, prechádzala okolo nás jedna mladá dáma, ktorá zakričala, my tu už končíme. No ani to mi nepomohlo a pekne som sa musela otočiť na cestu do dediny. Nemohla som nič namietať, pretože som vedela o tom, že zámok je sídlom Kongresového centra Slovenskej akadémie vied.

Zámok postavili na mieste hradu zo 14. storočia, ktorý slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Od roku 1777 ho vlastnili Pálffyovci, ktorí ho v druhej polovici 19. storočia romanticky prestavali.

Keby som bola rátala s tým, že sa na nádvorie nedostanem, tak si počas prechádzky parkom trošku pohnem kostrou a bola by som stihla odísť zo Smoleníc skorším autobusom. Takto som prišla na zastávku desať minút po jeho odchode a to bol teda dôvod, prečo som na horúcom slnku strávila viac ako hodinu čakaním na ďalší spoj.

Reklamy

6 thoughts on “Smolenický zámok a niečo málo zo Smoleníc

  1. Jsi dobrá, Danko, když se tak sama vypravíš na cestu vlakem a autobusem. To já potřebuji doprovod.
    Udělala sis moc pěkný výlet, procházka zámeckým parkem byla krásná. Taky se ráda po parcích procházím.
    Velice mě zaujal zámek, hlavně věž, je taková hodně zvláštní.
    Škoda, že jsi nemohla na nádvoří, ale nafotila jsi pěkné záběry i tak. 🙂

    U nás je taky příšerné horko, ale koncem týdne pravděpodobně skončí. Mám obavy, aby nenastal druhý extrém – zima a déšť, i když by napršet mělo.

    Like

    1. Mne tuším vyhovuje najviac to, keď idem sama. Keďže ty máš priateľa s rovnakou záľubou, preto môžeš chodiť vo dvojici. Ale väčšine ľudí …. vlastne o tom som už písala nedávno. Už by veru mohlo napršať. Všetko je veľmi suché.

      Like

  2. Schloss Smolenice (auch Schloss Smolenitz; slowakisch Smolenický zámok)
    Dies las ich über dieses alte Schloss auf Wikipedia nach.
    Schöne Bilder hast von da mitgebracht. Sieht sehr friedlich und erholsam da aus.
    Herzlichen Gruß
    Werner

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s