Kde sa podeli jeho plody?

Dnes je zase nedeľa a my pokračujeme v prechádzke v Sade Janka Kráľa. V tomto článku sa však vrátim aj o nejaký čas späť. O mesiac, o dva, aj o rok, aj viac.

Neviem, ku ktorej aleji patril strom, ktorý vnímam odjakživa, ale neviem prečo som si dlhé roky vôbec neuvedomovala, popri akom strome vlastne chodievam. Až pri jednej jesennej prechádzke parkom pred tromi rokmi som si všimla, že listy, po ktorých na chodníku šliapem, mi pripomínajú listy stromu ginko.  Zohla som sa, zodvihla som jeden list zo zeme a keď som naň hľadela zblízka, nebolo pochýb, že ide naozaj o list tohto nezvyčajného stromu.

Ginko je veľmi zaujímavý strom. Približne pred 150-200 miliónmi rokov boli podobné rastliny značne rozšírené po celom svete. Je teda najstarším stromom vôbec. Jeho skameneliny dokazujú, že sa vyskytoval už v čase, keď na našej Zemi chodili dinosaury a tieto zvery si určite na listoch a plodoch tohto stromu pochutnávali.  Možno sa dôsledkom konzumácie ginka dožívali dlhého veku. Je známe, že plody a listy tohto stromu sa už vyše päťtisíc rokov používajú v tradičnej čínskej medicíne na liečenie rôznych ochorení. Je symbolom dlhovekosti a silnej imunity.

A čím je strom pre mňa nezvyčajným? Napriek tomu, že na jeho konároch sa každú jar objavia krásne dvojlaločné listy a že v jeseni opadnú, nepatrí medzi listnaté stromy, ale patrí k ihličnanom.

Od zistenia, že v Sade Janka Kráľa kráčam aj popri ginku, začala som si strom všímať pozornejšie. Bola som prekvapená, keď som  na jar po jeho odkvitnutí nenašla na strome žiadne plody. Viackrát som sa do parku vybrala, či už náhodou niečo neuvidím, ale neuvidela som. Po nejakom čase som zistila, prečo to je tak. Ginko je totiž dvojdomý strom, samčie a samičie kvety kvitnú na rozdielnych stromoch. Preto je dôležité, aby sa blízko seba pestovali samičie aj samčie stromy, aby sa po opelení mohli vytvoriť plody, semenné kôstkovice žltkastej farby, ktoré po opadaní na zem páchnu ako staré maslo. Keďže v blízkosti ginka v Sade Janka Kráľa ďalší strom tohto druhu nerastie, na tomto strome sa plodov nikdy nedočkáme.

Dvojlaločné listy ginka sa podobajú na srdce alebo pľúca a podľa tradičnej čínskej medicíny majú na tieto orgány blahodarný vplyv. V našich končinách tieto čudesné listy nadchli aj J.W. Goetheho, ktorý v nich videl symbol priateľstva a lásky dvoch ľudí a inšpirovaný napísal báseň Ginkgo biloba. V Nemecku je preto ginko  nazývané aj „Goetheho strom“.

Ginko v Sade Janka Kráľa má už určite veľa rokov.

V dobe, keď opadáva lístie, prichádzali Japonci k tomuto stromu, klaňali sa mu a s nábožnou úctou zbierali opadané zlatožlté a karmínové dvojlaločné lístie.

Ktovie, koľkí z ľudí, ktorí sa prechádzajú popod tento strom, ani netušia, čo za strom to je. Tak, ako to bolo so mnou dlhé roky.

Tento záhadný strom pre Európu objavil v roku 1690 lekár holandského veľvyslanectva Engelbert Kämpfer (1651 – 1716) v japonskom meste Nagasaki.

 

Reklamy

15 thoughts on “Kde sa podeli jeho plody?

    1. Celkom dobrý nápad. Aspoň pri tých vzácnejších a zriedkavo sa vyskytujúcich stromoch by tabuľky mohli byť. Vlastne, také informačné tabule o pôvode parku, s fotkami z jeho minulosti a aj o stromoch by mohli byť na viacerých miestach.

      Like

  1. Jinan dvoulaločný je úctyhodný velikán, Dani.
    Já jsem tento úžasný strom u nás viděla jen jednou u zámku v Kravsku, jinde jsem na něj nenarazila.
    Vytvořila jsi skvělý článek, máš krásné fotky a zajímavé informace o jinanu.
    Zdravím a přeji příjemné adventní dny. 🙂

    Like

    1. Ja som okrem tohto stromu v Sade Janka Kráľa videla tuším už len jeden ďalší tohto druhu. Ten bol celkom mladučký a rastie pred domom na ulici, ktorou sa prichádza k hradu v rakúskom Hainburgu. Niekde ho mám možno aj na fotke. Nespomínam si na iné ginko. Teraz som si prečítala na wiki, že v Bratislave je dokonca jeden strom ginka aj chránený, no vôbec netuším, kde je tá ulica. Musím pozrieť na mape. Pravdepodobne som ho videla aj v bratislavskej botanickej záhrade, ale tiež som si to neuvedomila, ako to bolo dlho aj pri tomto strome z článku. Už viem, že na jar sa pôjdem do botanickej naň pozrieť. Pozdravujem ťa, Hanka!

      Like

        1. Včera mi hovoril syn, že jeden strom ginko je aj v Trenčíne pod hradom. On tam bol práve v období, keď padali z neho zrelé plody. Že sa nedalo okolo toho stromu chodiť bez toho, aby si nezakryl nos 🙂

          Like

  2. Jinan dvoulaločný mě vždy přitahoval. Snad to nebylo jen přes knihy pana Foglara o Rychlích šípech Záhada hlavolamu (uctívači ginga se prokazovali listem). V Praze jsem věděl kromě botanické zahrady asi o čtyřech vzrostlých starších stromech. Docela mě potěšilo když v mém okolí začali sázet mladé stromky ginga normálně na ulici.
    Zdravím. Příjemný advent.
    Ota

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s