Kde sa podeli jeho plody?

Dnes je zase nedeľa a my pokračujeme v prechádzke v Sade Janka Kráľa. V tomto článku sa však vrátim aj o nejaký čas späť. O mesiac, o dva, aj o rok, aj viac.

Neviem, ku ktorej aleji patril strom, ktorý vnímam odjakživa, ale neviem prečo som si dlhé roky vôbec neuvedomovala, popri akom strome vlastne chodievam. Až pri jednej jesennej prechádzke parkom pred tromi rokmi som si všimla, že listy, po ktorých na chodníku šliapem, mi pripomínajú listy stromu ginko.  Zohla som sa, zodvihla som jeden list zo zeme a keď som naň hľadela zblízka, nebolo pochýb, že ide naozaj o list tohto nezvyčajného stromu.

Ginko je veľmi zaujímavý strom. Približne pred 150-200 miliónmi rokov boli podobné rastliny značne rozšírené po celom svete. Je teda najstarším stromom vôbec. Jeho skameneliny dokazujú, že sa vyskytoval už v čase, keď na našej Zemi chodili dinosaury a tieto zvery si určite na listoch a plodoch tohto stromu pochutnávali.  Možno sa dôsledkom konzumácie ginka dožívali dlhého veku. Je známe, že plody a listy tohto stromu sa už vyše päťtisíc rokov používajú v tradičnej čínskej medicíne na liečenie rôznych ochorení. Je symbolom dlhovekosti a silnej imunity.

A čím je strom pre mňa nezvyčajným? Napriek tomu, že na jeho konároch sa každú jar objavia krásne dvojlaločné listy a že v jeseni opadnú, nepatrí medzi listnaté stromy, ale patrí k ihličnanom.

Od zistenia, že v Sade Janka Kráľa kráčam aj popri ginku, začala som si strom všímať pozornejšie. Bola som prekvapená, keď som  na jar po jeho odkvitnutí nenašla na strome žiadne plody. Viackrát som sa do parku vybrala, či už náhodou niečo neuvidím, ale neuvidela som. Po nejakom čase som zistila, prečo to je tak. Ginko je totiž dvojdomý strom, samčie a samičie kvety kvitnú na rozdielnych stromoch. Preto je dôležité, aby sa blízko seba pestovali samičie aj samčie stromy, aby sa po opelení mohli vytvoriť plody, semenné kôstkovice žltkastej farby, ktoré po opadaní na zem páchnu ako staré maslo. Keďže v blízkosti ginka v Sade Janka Kráľa ďalší strom tohto druhu nerastie, na tomto strome sa plodov nikdy nedočkáme.

Dvojlaločné listy ginka sa podobajú na srdce alebo pľúca a podľa tradičnej čínskej medicíny majú na tieto orgány blahodarný vplyv. V našich končinách tieto čudesné listy nadchli aj J.W. Goetheho, ktorý v nich videl symbol priateľstva a lásky dvoch ľudí a inšpirovaný napísal báseň Ginkgo biloba. V Nemecku je preto ginko  nazývané aj „Goetheho strom“.

Ginko v Sade Janka Kráľa má už určite veľa rokov.

V dobe, keď opadáva lístie, prichádzali Japonci k tomuto stromu, klaňali sa mu a s nábožnou úctou zbierali opadané zlatožlté a karmínové dvojlaločné lístie.

Ktovie, koľkí z ľudí, ktorí sa prechádzajú popod tento strom, ani netušia, čo za strom to je. Tak, ako to bolo so mnou dlhé roky.

Tento záhadný strom pre Európu objavil v roku 1690 lekár holandského veľvyslanectva Engelbert Kämpfer (1651 – 1716) v japonskom meste Nagasaki.