Týždeň s chorobou

Dnes začnem konštatovaním, že dostať  virózu, nie je vôbec lacný špás. Nezistila som to len teraz, pri mojej poslednej chorobe, viem to už dávno, len som o tom ešte nikdy nepísala. Keďže kvôli chorobe teraz von nechodievam, tak som vyfotila aspoň  zásobu liekov, ktoré som si v piatok priniesla z lekárne. Viem, že pri mojej chronickej obličkovej diagnóze nerobím správne, ale posledné  ochorenia vždy začínam liečiť najprv len doma čajmi, voľne predajnými liekmi a vitamínmi. Keď mi ani po týždni choroba neustupuje, až potom sa konečne prinútim zaradiť sa do množstva ľudí, ktorí vždy sedia v čakárni u mojej lekárky. Už dopredu som z toho vždy nervózna, lebo viem, ako sa to tam pomaly vlečie.

Len niekoľko dní ma delí od toho, aby som mohla povedať, že zdravá som vydržala byť rok. Práve v marci minulého roku som si takýmto odkladaním návštevy lekárky zarobila až na zápal pľúc. Dúfam, že tentokrát to tak nedopadne. Keď som pomíňala už všetky domáce zásoby z minulosti, musela som sa v piatok – teda pred víkendom,  vybrať minimálne do lekárne. Ale keďže som už potrebovala aj iné lieky, ktoré beriem roky vďaka už vyššie spomenutej diagnóze, musela som ísť aj k obvodnej lekárke.

Tak som sa teda po piatich dňoch domáceho liečenia predsa len rozhodla, že k lekárke pôjdem. No keď som uvidela plnú čakáreň chorých, sopľavých a rovnako ako ja kašľajúcich ľudí, hneď som od predsavzatia upustila. Vyriešila som to tak, že som sestričke podala lístok so zoznamom liekov a po krátkej chvíli som sa s receptami  vybrala do lekárne. Tam som si nakúpila ďalšie lieky na liečenie virózy, lebo za tých predošlých päť dní som už pomíňala všetko, čo sme mali doma. Účet, v ktorom boli síce aj tie lieky na recept, vybehol skoro na 27 eur. A to tam neboli žiadne antibiotiká, ktoré by mi možno bola predpísala lekárka, keby som mala nervy čakať v tej čakárni. Účet by bol oveľa vyšší.

Ale čo už! Niekto musí poplatiť to, čo iní v zdravotníctve rozkradnú.

A tu sú už fotografie za uplynulý týždeň. Prvé dve ešte z Nitry.  Nedeľná z prechádzky a pondelková dokumentuje  zapnutie sestrinho počítača a následné objednanie môjho cestovného lístka na cestu domov.

36-2017

37-2017

Tretia fotka tohto týždňa je z petržalskej železničnej stanice. Musela som si tam ísť vybaviť nový preukaz na cestovanie. Práve tam stál plno naložený vlak s autami. Ani som si nevšimla, aká značka to bola. Pozná to niekto z tejto fotografie?

38-2017

Na ďalší deň som sa vybrala na nákup menšou obchádzkou, cez Starohájsky lesík.

39-2017

Choroba sa ma stále držala, preto som fotku cvakla len doma. Je na nej maľovaný kameň, darček, ktorý som dostala od sestry.

40-2017

V piatok som si domov priniesla zásobu liekov. Na fotke sú len tie bez receptu.

41-2017

V sobotu nám asi päť minút snežilo. Rýchle som vybehla na balkón a vyfotila som to. Dúfam, že to už bolo posledné sneženie tejto zimy.  Aj vy by ste si to už želali?

42-2017

 

 

Reklamy

3 thoughts on “Týždeň s chorobou

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s