Po zimnom spánku

Môj záhon pri dome vstúpil v januári do ôsmeho roku svojej existencie. Začínam práve touto informáciou preto, že to bol dosť dlhý čas na to, aby som sa dôsledne presvedčila o tom, že ľudia, pre ktorých som tento kus zeme pri dome pokopala a postupne osadila rastlinami, si nič pekné pri dome nezaslúžia mať.  Prečo?

Bola som sa tam v posledných dňoch niekoľkokrát pozrieť a bola som zhnusená množstvom psích exkrementov nielen na trávniku, ale aj v samotnom záhone. Fuj! To fuj platí vám, majiteľom psov. To fuj, platí aj vám, ktorí chodíte fajčiť na balkóny a ohorky cigariet zhadzuje len tak von.  To fuj, platí aj pre toho, ktorý sa niekdy začiatkom januára – aké slovo mám na to vlastne použiť, aby som tu nebola vulgárna? – vykadil na betónový okraj domu, rovno pod balkónmi, len pár centimetrov od  kvetinového záhonu. Ľudia, naozaj neviem, čo by ste si za toto všetko zaslúžili. Mrzí ma aj správanie tých, ktorí to musia tiež vidieť, čo sa im deje hneď pod balkónom, ale nič voči tomu nerobia. Ako keby sa ich to vôbec netýkalo.

Spomínam si na jedno letné popoludnie pred mnohými rokmi. Náš starší syn, vtedy možno trojročný, sa hral na balkóne. Bola tam položená aj taška so starým chlebom, ktorý sme odkladali pre svokrine sliepky. Nevšimli sme si, že v rámci hry vyhodil niekoľko tých zbytkov chleba cez približne 15 cm vysokú medzeru, ktorá bola pôvodne medzi panelom lodžie a jej podlahou. Sused, ktorý býval a aj dodnes býva na prvom poschodí, prišiel zazvoniť na ôsme poschodie, aby nám oznámil, že niekto od nás vyhodil chlieb. Išli sme to rýchlo pozbierať a viac sa nič podobné nestalo. Ja sa však pýtam toho suseda, kde je, keď nevidí všetko to, čo tam ľudia robia rovno pod jeho balkónom. Dnes tu malé detičky nebývajú a nielen chlieb je vyhodený dole na trávniku. Nechceli sme veriť vlastným očiam, keď sme raz so synom pozerali z balkóna a dole sa potkan kŕmil odpadkami nahádzanými na trávniku. Ani na majiteľov psov sa sused z prvého ozývať nebude, keďže aj on je jedným z nich.

Už vlani som hovorila, že na záhone nepohnem viac ani rukou, nakoniec som sa predsa aj naďalej o záhon starala. Dnes už hovorím ináč. Ak by som mala kam, okamžite vykopem všetky kvety a prenesiem ich na miesto, kde ich nebude nikto obhadzovať ohorkami z cigariet a kam si nikto nebude chodiť venčiť svojho psa. Bohužiaľ, o takom mieste zatiaľ neviem.

A ako si žil záhon od vtedy, čo som o ňom písala naposledy?  Že si žil  aj  naďalej svojím životom, dokazujú aj fotografie, ktoré som zverejnila tu:

327/366 z 22.  novembra

alebo aj 339/366 zo 4. decembra

Niektoré odkvitnuté kvety a ich plody som nechala na záhone zámerne, aby si na ich semenách mohli v zime pochutnať vtáci. Niektoré, ako napríklad chryzantémy, som ostrihať nestihla, pretože mi ich bolo ľúto, keďže ešte v decembri stále kvitli. Tu je o tom dôkaz.

Fotka: záhon Fotka: záhon

Slnečné decembrové dni vylákali von zo svojich skrýš aj motýle. Ozaj, kde vlastne motýle zimujú?

Na Nový rok

O dva týždne neskôr

7. februára

Fotka: záhon Fotka: záhon

A toto sú dnešné fotografie.

Pomaly prichádza počasie, ktoré by mi dovolilo urobiť poriadok so suchými kvetmi z minulej sezóny. Ale najprv si musím počkať na to, aby som bola zdravá. Ešte stále ma trápi kašeľ, nejako sa mi ho nedarí zlikvidovať. Išla som dole na záhon s tým, že len ostrihám zopár suchých býľ. Aj tak bolo. Ostatné musia ešte počkať.

Záhon sa musí upratať. Ale nielen suché byle, aj neporiadok, ktorý je dole po mojich susedoch. Musia mať doma veľmi preplnené odpadkové koše, keď sa im už do nich nezmestia použité kozmetické tampóny, vreckovky, či ohorky z cigariet. Našťastie, že som ešte neskúmala záhon natoľko, aby som tam našla aj iné, intímnejšie  a zároveň nechutnejšie odpady…

 

Doterajšie články na tému “záhon” si môžete pozrieť

TU:

 

Reklamy

7 thoughts on “Po zimnom spánku

  1. p.Daniela, vôbec sa nečudujem Vášmu znechuteniu. Myslím, že je to na väčšine sídlisk takéto. Nikto sa nechce o nič starať, a myslia si že sa všetko urobí samo od seba, veď akože platia dane. Aj u nás sú tie psie exkrementy na každom kroku, je otrasné koľko psov majú ľudia v panelákoch. O potkanoch ani nehovorím, vyliezajú nám z dier v trávniku a behajú kade tade. To čo vidieť dnes, tak to kedysi nebývalo.

    Like

    1. Veď ani toľko psov kedysi v panelákoch nebolo. Nechápem, či sa tí ľudia už celkom zbláznili. Ale nech si ich tam majú, len nech neobťažujú svojimi telesnými odpadmi ďalších. P. Jolana, väčšina ľudí sa správa podľa hesla “Môj dom, môj hrad”, pričom hranica hradu je prah dverí. Všetko ostatné za ním ich už nezaujíma.

      Like

  2. Danielko, tak to si dovedu představit jak tě to vše mrzí. Je neuvěřitelné, jak někteří lidé jsou bezohlední a lhostejní. Pro mě je to taková krása pod okny a ty jsi úžasná, snažíš se to místo zvelebovat. Ale nedivím se, že tě lidi otrávili a hledáš nové místo. Budu ti držet palce.

    Like

  3. Je to všude stejné, Dani, lidi jsou čuňata.
    Místo aby měli radost, že se staráš o pěkné okolí domu, tak tvoji práci ničí.
    Je to hrozná bezohlednost, takové lidi můžeme jenom litovat. Zajímalo by mě, jak to vypadá u nich doma.
    Čeká tě zase spousta práce, která by tě určitě moc bavila nebýt takových hnusáků! 😦

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s