Malý okruh Petržalkou s úchylom

Síce píšem malý, ale záznam o ňom na Sports-trackeri prezrádza, že meral 11,5 kilometra a to až tak málo na prechádzku nie je. Včera bol už od rána krásny deň a ten som chcela využiť na pobyt vonku. Keďže moja choroba ešte stále neustúpila úplne, nechcela som ísť nikde, kde by som sa viac zadýchala, teda som vylúčila prechádzku v kopcovitom  lesoparku. Spojila som sa s M, ktorého som sa spýtala, aký má na nedeľu program. Odpovedal mi, že ide k Chorvátskemu ramenu do Petržalky a že ak chcem, môžem sa k nemu pripojiť. Tak sa aj stalo.

Mali sme sa stretnúť na úplnom konci Chorvátskeho ramena, neďaleko zastávky električky, ktorou M pricestoval. Keďže to mám z domu len necelý kilometer, prišla som tam o pár minút skôr. Kým som na neho čakala, cvakla som si zopár fotiek. Toto je jedna z nich.

Potom sme už kráčali po brehu kanála spolu.

Nedeľné dopoludnie využívalo mnoho ľudí z okolitých domov na prechádzku, či len pobyt vonku na vzduchu.

Miestami už bol ľad roztopený, miestami ešte držal. A po ňom sa čaptavými a šmýkavými krokmi pohybovali divé kačice. Bolo smiešne ich sledovať.

M bol vyzbrojený svojím najväčším delom 🙂 Na záver článku vám ešte opíšem jeden jeho nedávny zážitok z fotografovania.

Tento druh vodného vtáctva sa na Chorvátskom ramene často nevyskytuje. Je to potápka chochlatá. Môj objektív nedokáže urobiť lepšie fotky, ako sú tieto, ale ako vyzerá tento vták, je vidieť lepšie na fotke od M.

Fotka: Fotka:

Vyzerá to tak, že táto kačica na druhom brehu si už prichystala hniezdo, kde bude sedieť na vajciach.

Už sa blížime k Veľkému Draždiaku.

Tu sme sa trošku zabávali. Navzájom sme sa vyfotili 🙂

Fotka: Fotka:

Od Veľkého Draždiaka sme sa po blatistom chodníku pobrali ďalej k Malému Draždiaku.

O takomto čase už v minulých rokoch kvitli snežienky. Táto zima bola tak tuhá, že sa im ešte akosi nechce vyliezť zo zeme. No zopár vykúkajúcich lístkov som už našla.

Náš okruh sa pomaly uzatvára. Prišli sme k dunajskému ramenu Zuzana. Aj tam bol ešte ľad.

V bútľavom strome našla nejaká dobrá ľudská duša miesto, kam počas celej zimy nosila krmivo pre vtáčatá. Raz som videla staršiu pani, ako na viacerých miestach nechávala potravu pre vtáčatá. Bolo to ešte vlani, ale vôbec nepochybujem, že aj počas tejto zimy to bola tá istá. Dúfam však, že to nebola tá, o stretnutí s ktorou mi M rozprával.

Ako ste si mohli všimnúť, M chodí do prírody oblečený v maskáčovom oblečení, aby bol čo najmenej nápadný. Jeho obľúbenými objektami pri fotení sú hlavne vtáci, ale nielen tí. Proste rád fotí prírodu. Na to, aby sa nepozorovane mohol priblížiť a zotrvať v blízkosti zvierat, mu slúžia aj ďalšie pomôcky, nielen maskáčové oblečenie. Pri jednom takom fotopobyte v prírode si našiel nenápadné miesto a statív s fotoaparátom si maskoval s rovnako strakatou fóliou. Ticho čakal, kedy sa mu naskytne vhodná chvíľa na ulovenie pekných obrázkov. No skôr, ako niečo ulovil, do záberu jeho objektívu sa dostala staršia pani so psom. Keď si ho všimla, začala po ňom vykrikovať, že “čo ty úchyl, čo tu v tom americkom oblečení robíš?”. M sa ozval, že pani, buďte ticho, lebo mi plašíte vtáčatá. No jej takéto vysvetlenie nestačilo a vyhrážala sa, že zavolá políciu. Na to niekomu telefonovala a rozprávala hlasno do telefónu, na akého úchyla naďabila.

Už som to konštatovala viackrát, že fotografovanie je nielen drahá, ale aj dosť nebezpečná záľuba. Nikdy neviete, akých hlúpych ľudí stretnete a dostanete sa s nimi do konfliktu.

Reklamy

9 thoughts on “Malý okruh Petržalkou s úchylom

  1. Moc pěkné fotky přírody! Nebezpečí při fotografování si člověk ani neumí představit. Byl jsem se svým nedávno zesnulým tchánem asi před deseti lety fotografovat na pískovnách za obcí Veselí nad Lužnicí. Je tam chráněná oblast s písečnými přesypy. V těch sídlil náš hmyzí cíl – mravkolev.

    Přiznám se, že tento hmyz jsem viděl jen na obrázku v dětské knize “Ferda Mravenec” 🙂 . Z jedné strany je koupaliště. To nevadilo i když tchán procházel v saku a s fotoaparáty. Za přesypy, to jsem zjistil až na místě, byla nudistická pláž! Takže pár snímků hmyzu a honem přemlouvat tchána aby šel pryč než dostaneme od někoho pěstí, nebo někdo přivolá policii!

    Like

    1. Ďakujem, som rada, že sa ti fotky páčia. Fotky prírody na panelovom sídlisku.
      Našťastie, nechodievam fotiť mimo môjho kraja a tu už viem, kde môžem očakávať napr. nudistickú pláž. Toho mravcoleva som asi ešte v prírode nevidela.

      Like

  2. Nádherné fotky ! Vidíš, to by mě neznalého člověka ani nepadlo, jaké problémy můžete mít při fotografování. Já jsem takový sváteční fotograf, i když na chatě jsem ráda fotila cokoli z přírody, nebe a tak….

    Like

    1. Mňa zase prekvapila informácia o tom, že aj ty fotíš 🙂 Neviem, či si to počula alebo čítala, ale nedávno došlo u nás k tragédii, keď napadli psi mladého muža, ornitológa. Neviem, či mal so sebou iba ďalekohľad, alebo aj fotoaparát, ale dotyčný tam v prírode pri rieke Morava vykrvácal. Je to pár rokov, čo pes napadol fotografa, ktorý išiel fotiť nejakú slečnu pri vode jedného jazera blízko Bratislavy. https://www.aktuality.sk/clanok/212198/zurive-psy-zautocili-na-fotografa-a-odhryzli-mu-ucho/
      No a keď sa k tomu pridajú ešte aj takí hlúpi ľudia, akou bola tá žena, s ktorou sa stretol môj kamarát, alebo ti nejaký vrátnik povie, že na ulici pred budovou sa fotiť nesmie, tak sa dá povedať, že pri fotení človek môže naozaj zažiť všeličo. Napr. také tetky, ktoré predávajú na jednom bratislavskom trhu, tie sú ako besné, keď zbadajú fotoaparát.

      Like

  3. To jsou šokující věci co píšeš – tragédie ! Někteří lidé jsou opravdu tak “zvláštní”, že to je k nepochopení.
    Jinak já poslední dobou nefotím, ale focení je krásná věc. Já jsem absolutní laik. Právě miluju sledovat co lidé fotí – kochám se. Hezký den přeju. J.

    Like

  4. Ja som si pred (poslednými) Vianocami (do mobilu) odfotila v Tescu otváracie hodiny. Hned za tým som chcela urobiť ešte jednu fotku – môjho muža pri regáli. Urobila som 2 alebo 3 kroky a už sa na mňa 1 zákazník oboril – že tu sa filmovať nesmie. Keď som celkom pokojne povedala, že nefilmujem, že mu môžem ukázať, čo mám v galérii, tak to sa už úplne nenormálne rozčúlil ….

    Like

    1. To, že sa raz na mňa oboril tovar dokladajúci zamestnanec neďalekého obchodu, lebo som chcela fotiť rad, ktorý sa tiahol až do prostred predajne, to chápem. Lebo mu bolo jasné, že to chcem niekde poslať. Ale mnohí ľudia sa starajú do vecí, do ktorých ich je veľké gulové. Keby sa radšej starali o seba. Tie tetky na Miletičke asi vo väčšine predávajú na čierno a preto sa tak boja tých fotiek. Ináč si to neviem vysvetliť.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s