Kostol bez veže

O mieste, kde kostol Panny Márie Snežnej stojí, som už v minulosti písala na mojom staršom blogu. Článok Kalvária som zverejnila 5. októbra 2011. Keďže som od toho času bola na Kalvárii naozaj veľakrát, veľa som tam toho aj vyfotila, rozhodla som sa, že napíšem ešte jeden príspevok.

Kalváriou sa volá kopec, ktorý sa nachádza severozápadne od hlavnej železničnej stanice, strmo nad Pražskou cestou. Už tam nezvyknem chodiť peši po Hlbokej ceste. Tak som tam bola v poslednom období možno len dvakrát. Teraz sa zvyknem vyviezť nad mesto autobusom z Hodžovho námestia. Pamätám si, ako dlho mi trvalo, kým som našla zastávku autobusovej linky, ktorá do tých končín jazdí. Pýtala som sa viacerých ľudí, ale keďže som stála na opačnej strane cesty, nenašla som nikoho, kto by mi vedel poradiť. Dnes už viem, kde sa mám postaviť, aby som sa dočkala príchodu autobusu. Tam, kde jeho trasa začína, tam aj končí.

Keď vystúpite z autobusu na prvej zastávke pomenovanej Kalvária, je to už len pár krokov a nachádzate sa v blízkosti kostola, o ktorom budem dnes písať. Musím podotknúť, že ani v interiéri tohto kostola som  nikdy nebola. Vždy, keď som tam bola, bol kostol zamknutý.

img_2270

Prečo je tento kostol bez veže? Toto hovorí história jeho výstavby:

Koncom 19. storočia a najmä začiatkom 20. storočia nastal nebývalý rozmach Bratislavy, počet obyvateľov stúpal. Aj farnosť, ktorá bola na Kalvárii, začala pociťovať potrebu väčšieho kostola. Dovtedy tam stála kaplnka, ktorá pojala maximálne tristo ľudí. Preto ju v roku 1943 zbúrali a v roku 1943 sa na jej mieste začal budovať nový sakrálny objekt. Dĺžka kostola bola 35 m, k tomu 9 a pol m dlhé sanktuárium, a jeho šírka 19 m.

Hoci sa stavba uskutočňovala v pohnutých rokoch druhej svetovej vojny, bezprostredne pred priblížením sa frontu k Bratislave bola už surová stavba hotová a pod strechou. Zmenou politických pomerov a dôsledkom frontových udalostí, za ktorých aj novostavba utrpela zásahom,  začala stavba viaznuť. Počas frontu sa stratili plány kostola a nebol ani dostatok finančných prostriedkov na jeho dokončenie. V roku 1946 sa vtedajší správca fary dáva spolu so stavebným výborom znovu do práce. V roku 1948, aj keď ešte nedokončený, bol vysvätený a mohol začať slúžiť veriacej verejnosti. Kostol bol zasvätený Panne Márii Snežnej.

Toto je plán pôvodného kostola.

kostol-kalvaria

Ako je vidieť z fotografie, kostol Panny Márie Snežnej mal pôvodne aj 50 metrov vysokú vežu. Až do roku 1959 bola dominantou tohto kostola. Týčila sa nad Hlbokou cestou a na jej vrchole bol umiestnený v noci do širokého okolia svietiaci kríž. Pri výstavbe Slavína na neďalekom kopci bola veža kostola z ideologických dôvodov zbúraná, aby neprekážala vo výhľade na nový pamätník. A takto vyzerá kostol a jeho okolie v súčasnosti.

img_0535v

img_9097

img_9094

img_2255z

img_2264

img_0501

img_0523

Z histórie miesta, na ktorom stojí tento kostol, je dobre ešte spomenúť aj to, že kedysi stál na tomto mieste kostol bez strechy. Kopec nebol zarastený divokým lesom ako dnes, bol zďaleka dobre viditeľný. Na jeho úpätiach sa v tom čase  nachádzali starostlivo obrábané vinice. Na kopci žili niekedy aj mnísi – pustovníci. Tí areál Kalvárie udržiavali v poriadku. Podľa rytiny z roku 1723 tu mohol byť pôvodne zaklenutý a zastrešený kostol, v období okolo roku 1900 však určite nemal strechu. Tým sa stal raritou medzi prešporskými kostolmi. Kazateľňa stála vonku, pri nároží „kostola” vľavo od brány, a bola prekrytá drevenou strieškou. Kázeň počúvajúci veriaci stáli alebo sedeli vonku, na zatrávnenej lúke. Po oboch stranách brány stáli podľa fotografie z 30. rokov kamenné sochy svätých.

Ešte dve fotky na záver. Z nich je vidieť, že papalášov z minulosti vymenili novodobí zbohatlíci (žeby to boli stále tí istí?). Títo neriešia to, či bude vidieť Slavín, alebo vežu kostola. Im je prvoradé, aby boli oni na kopci čo najvyššie a mohli sa pozerať na tých dole 😦

Reklamy

13 thoughts on “Kostol bez veže

    1. Spokojná? 🙂 Ten odkaz na list z ÚV som tam dala naschvál. Ak ťa táto téma zaujíma, môžeš si kliknúť aj na podstránku blogu s názvom Sakrálne stavby. Sú tam aj kostoly od iných blogerov. Je to hneď v hornom riadku.

      Like

  1. Opravdu zajímavé povídání … člověk se pořád něco nového dozví .. té věže je pochopitelně škoda … na konci článku jsi to vystihla trefně … U nás ve vsi jsou už všechny louky a pole, které byly přilehlé ke vsi, zastavěné …. ve vedlejší vesničce je vše při starém (pár, jen pár domků přibylo) … u nás se utrhli ze řetězu a zbláznili …od Plzně nás dělí velký les, ten tam nebýt, tak nevím jak by to dopadlo .. prostě všeho moc škodí…..

    Like

  2. Kostel je zajímavý a má i zajímavou historii. Jsi dobrá, když dokážeš vyhledat všechny informace, Danko.
    Budova sice kostel zrovna nepřipomíná, ale mně se líbí. Nafotila jsi ho moc pěkně.
    To, co jsi napsala o zbohatlících, je svatá pravda. Ruku do ohně bych dala za to, že jsou to v mnoha případech bývalí papalášové.
    Roztahují se a nic je nezajímá a nezastaví. 😦
    Nechci však házet všechny do jednoho pytle, jsou mezi nimi i světlé výjimky. 🙂

    Like

    1. Súhlasím s tebou vo všetkom, čo si napísala. Čo sa týka samotného kostola, mne sa nejako zvlášť nepáči a nepáčil by sa mi ani s tou vežou 😦 Videla som fotografie toho, čo tam bol predtým, ten sa mi páčil.

      Like

  3. Tento kostol dôverne poznám, keďže sme tam chodili za kočkami na internáty na Horskom parku. No a už keď sme tej oblasti trávili víkend, tak sme tam nedeľu skočili aj do kostola:-)

    Ale o inom som chcel. K tomuto kostolu sa mi viaže zaujímavý zážitok. Počas jednej omše, od samého začiatku vedľa nás stála rodinka s malým dieťatkom v kočiari. To dieťa už od príchodu plakalo, ako by ho na nože brali. Nepomáhalo nič. Mamka, ruky, kočíkovanie, jedlo, nič.

    Asi po desiatich minútach od začiatku omše sa pri rodine pristavil starý kňaz, oblečený do čierneho plášťa s kapucňou, zohol sa do kočiara, dal dieťatku krížik na čelo a niečo mu zašepkal. Následne odišiel a už sme ho nikdy nevideli (chodili sme do toho kostola roky). Od tohto momentu dieťa ani nemuklo až do skončenia omše.

    Like

    1. Záhadný príbeh, možno mních, podľa opisovaného oblečenia. Ja som kostol zvonku fotila mnohokrát, ale vo vnútri (ako aj vo väčšine kostolov, ktoré mám v téme “sakrálne stavby”) som nikdy nebola. A keď už ste na tých intrákoch nocovali, aj sa niektorá internátnička stala manželkou? 😛

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s