Moje štrikovačky

Už sú to dva roky, čo som zverejnila príspevok o tom, že som sa po rokoch vrátila k činnosti, ktorú som kedysi milovala a bez ktorej som si nebola schopná sadnúť k televízoru. K pleteniu. Vtedy som však vankúšik, o ktorom som písala, neuplietla celý ja, ale som použila kúpený pulóver a ten som po rozpáraní len dotvorila. Moja vlastná práca prišla na rad až neskôr.

Krátko na to som si kúpila priadzu na ďalší vankúšik. Ten som začínala na niekoľkokrát. Najprv sa mi nepodarilo začať na správne množstvo očiek, potom sa mi nepáčil vzor a až na tretí pokus som pokračovala ďalej a vankúš som doplietla. No trvalo mi veľmi dlho, kým som ho zošila. Už skôr, ako som ho oprala, mi bolo jasné, že na vankúšik rozmerov 40×40 cm bude veľký. Vypraním ešte viac zmenil rozmery na väčšie. Nemala som doma taký vankúš, na ktorý by sa rozmermi hodil. Až pred Vianocami sa mi podarilo kúpiť vankúš potrebných rozmerov. Vtedy som  moje pletené dielko konečne zošila a skončil ako darček pod vianočným stromčekom.

Fotka: Fotka:

Na ďalší vankúšik som si kúpila bielu priadzu. Na rozmeroch tohto som si už dala záležať viac. Už pri pletení som rátala s tým, že sa po opraní vankúšik poddá. Podarilo sa mi ho urobiť tak, že mi presne sadol na rozmery vankúša 40×40.  Aj tento vankúšik som tiež darovala.

img_1239

Pliesť  ma naučila mama dosť skoro. Neviem, či som mala deväť alebo desať rokov. Ako prvé som plietla šál, ktorý sa mi každým radom rozširoval, lebo som nesprávne ukončovala rady 😦  No už ďalšia moja práca bol sveter pletený na okrúhlej ihlici a rukávy som robila presne tak, ako dievča na tomto obraze. Fotografiu som našla na internete. Plietla som ho pod maminým dohľadom. S jej pomocou som ho doplietla a dosť dlho som ho nosila, Ak by som sa pustila do prezerania starých fotografií, možno by som ho niekde našla oblečený aj na fotke.

dievca-strikuje

Keď som mala asi štrnásť rokov, mama si kúpila pletací stroj. Netrvalo dlho, naučila som sa na ňom robiť aj ja. Spomínam si, že ako prvý som si uplietla červeno-čierny sveter. Škoda, že som ho po rokoch vypárala, mohla som si ho nechať ako spomienku. Aj keď sa mi na ňom podarili urobiť zo dve chybičky, o ktorých som vedela iba ja, napriek tomu som s ním bola veľmi spokojná a páčil sa mi.

Túto zimu som si uplietla nákrčník. Dlho som hľadala na inernete nejakú inšpiráciu, nakoniec som ho plietla úplne jednoduchým hráškovým vzorom.

Pletenie je dobrá zábava aj na dlhšie cesty vlakom…

alebo doma pri telke.

Tu je už nákrčník konečne hotový.

img_0013

iphone

Pletenie vraj zamestnáva skoro všetky funkcie mozgu. Pre mňa je to oddychová činnosť.  Po rokoch absencie pletenia som však zistila, že mi pri tejto činnosti tŕpnu prsty. Nie vždy, ale často. Preto to radšej s pletením nepreháňam. Ako ste na tom s ručnými prácami? Venujete sa nejakej?

Pletenie je vraj balzam pre nervy a že pleteniu sa hovorí, že to je joga pre mozog. Ak ste o tom nevedeli, prečítajte si tento článok.

P. S.

Len sa ma, prosím, nepýtajte, aké počasie máme tu u nás v Turecku. To sa ma spýtala sestra, keď ma s tým videla na hlave 😛

Reklamy

4 thoughts on “Moje štrikovačky

  1. Pani Daniela pekné výtvory. Ja som kedysi tiež rada a veľa plietla. Na základnej škole sme mali krúžok, kde nás učiteľka učila rôzne ručné práce. Okrem pletenia aj šitie a dokonca sme aj vyrábali rohožky do kúpelne zo zbytkov špongie, čo nám venoval podnik Matador. Dnes už ručné práce ma obchádzajú, nemám vnučky ktoré by som učila a vnuci sú alergici, tak sa venujem čítaniu kníh.

    Like

    1. Aj ja som ešte taký ročník narodenia, kedy sme mali v škole ručné práce. Od štopkania, vyšívania, pletenia, háčkovania sme sa učili naozaj všeličo. My sme mali dokonca aj dielenské práce, aj dievčatá. Práce na pozemku. Čo sa dnes v tej škole učia? Určite nič, čo by deti naučilo vzťahu k takýmto prácam. Ale načo by aj? Veď všetci idú z deviatky na gymnáziá a potom na rôzne pokútne vysoké školy 😛

      Like

  2. Danielko, ten nákrčník je pěkně jemně barevný… já upletla v životě dvě šály.. a jak popisuješ činnosti ve škole, to samé jsme měli my, ale na pletení a háčkování si nevzpomínám, ovšem měla jsem doma kovový svícínek, pak dřevěný stojánek na knihy…všechny ruční práce mami ovládala a snažila se mě je naučit, ona vyšívala i velké ubrusy .. nic u mě nezabralo … jo ještě jsem šila prošívanou vestičku, to byla taková móda.. uháčkovala jsem asi tři dečky /malé/ .. jak jsem psala zrovna na jednom blogu … třeba mě ještě něco nakopne a pustím se do něčeho . …………….. A jaké je počasí v Bratislavě ?
    Měj se fajn. J.

    Like

    1. Jarka, tú priadzu na nákrčník som si kupovala k tej bunde, s ktorou som ho fotila. No až pri pletení som zistila, že farba, kvôli ktorej som ju kúpila, tvorí najmenšiu časť tej melírovanej priadze. No čo už, ale aspoň to nie je až tak fádne.
      Zo všetkých ručných prác, ktoré som sa v detstve naučila, som najviac plietla. Niečo málo som háčkovala, ale len také veci, ktoré sa týkali oblečenia alebo doplnkov – vankúš, tašku, nerobila som žiadne dečky, to nie je nič, čo by sa mi páčilo a čo by som mala kam umiestniť. Ani som nevyšívala, jednu rozvyšívanú vec mám doma pomaly 40 rokov 😦
      Počasie sme dnes mali pekné, no na večer sa nejako zatiahla obloha. Na zajtra hlásia teplo, až 17 stupňov, no vietor. Uži si pekne víkend!

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s