Prvá marcová nedeľa

Máme tu prvý marcový víkend, piaty marcový deň. Dnešný príspevok bude taká všehochuť z posledných dní. Včera som zavŕšila už deviaty a dnes začínam desiaty týždeň na blogu Každý deň je iba raz za život. Ani neviem, či je dobre, že tento blog znovu robím. Zdá sa mi, že o to viac si uvedomujem, ako rýchlo letí čas.

Tu je malé zhrnutie týždňa:

Za uplynulý mesiac, aj napriek tomu, že som vlastne až do posledných dní nebola úplne zdravá, som prešla peši viac ako päťdesiat kilometrov. Píšem len o tých, ktoré som si zaznamenávala. Nie vždy si aplikáciu v mobile na zaznamenávanie prejdených kilometrov zapnem. Niekedy na to zabudnem, inokedy len preto, lebo si myslím, že veď sa to na ten kúsok, čo mám v pláne, ani neoplatí. No z kúska sa viackrát stalo, že to bol poriadny kus. Chôdzou si aspoň čiastočne nahrádzam to, čo by som v prípade, keby som bola zdravá, prešla na bicykli. Dúfam však, že aj s bicyklovaním už budem môcť konečne začať.

Do projektu, v ktorom dávam denne len jednu fotku, sa mi tá jedna ťažko vyberá. No sú aj také dni, že neviem, čo by som vôbec zverejnila. Častejší je však ten prvý prípad, kedy mi v počítači zostáva množstvo fotografií. Niektoré z nich som teda vybrala do tohto článku. Tieto sú práve z takého dňa, kedy som si myslela, že vybehnem len kúsok od domu, no nakoniec som sa domov vracala až z miesta medzi Starým a Mostom SNP.

Že som z domu vyšla dosť skoro, je vidieť aj na slnečných hodinách.

Popod nájazdy na Prístavný most idem na hrádzu.

Pred sebou už mám Most Apollo a za ním Bratislavský hrad. Občas stretávam bežcov alebo cyklistov. Chodcov vôbec.

Z hrádze som zišla na chvíľu dole k Dunaju a v lesíku som si vyfotila aspoň brečtan. Hľadala som tam totiž snežienky, ale na týchto miestach nebolo po nich ani stopy.

Tak som zašla až k rieke, pozrela som sa na druhý breh do Eurovey, ktorá ešte spala ranným nedeľným  spánkom a potom som sa vrátila späť na hrádzu.

Električka, ktorá práve zastavila na poslednej (z troch petržalských) zastávke, bola poloprázdna.

Už mám pred sebou známe bratislavské pohľady.

Nakukla som aj na druhú stranu rieky, do Starého mesta.

Blížila sa deviata hodina a bol najvyšší čas, aby som sa obrátila na cestu domov. Síce je dnešný titulok o prvej marcovej nedeli, asi ste pri čítaní textu k fotkám postrehli, že na tejto prechádzke som bola v nedeľné ráno pred týždňom, čiže poslednej februárovej.

Takýto výber fotiek by som mohla urobiť aj z ďalších dní uplynulého týždňa, ale asi by vás to už nebavilo čítať a pozerať. A vôbec, je tu niekto, koho to bavilo?