Možno príde aj kúzelník

Nie iba záhradník 🙂 Kúzelníka by potrebovala jedna nemenovaná blogerka, ku ktorej občas zablúdim na blog. Ani neviem povedať, že kvôli čomu tam vlastne klikám.  Asi preto, že ma tam baví čítať o tom, ako k blogerke  nechodieva záhradník. Nech si nabudúce dojedná radšej kúzelníka, ten jej možno vykúzli aj záhradníka 😛

Že existujú ľudia, ktorým narástli obe ruky ľavé, to viem. Neviem, či sa tak hovorí ľuďom, ktorí nevedia robiť, alebo tým, ktorým sa nechce. V tomto prípade ide možno o oboje. Len nepochopím, načo si takí ľudia zaobstarajú dom so záhradou. Táto konkrétna záhrada síce veľká nie je, (možno má dvojnásobnú rozlohu mojich dvoch záhonov pri dome),  ale aj na ňu potrebujú mať k dispozícii záhradníka. Ani si nepamätám, či im ten záhradník prišiel aspoň raz v termíne, ktorý im sľúbil.  Zdá sa mi, že nie. Na blogu je totiž niekoľko článkov na túto tému.

Možno aj záhradník si myslí to isté, čo ja 🙂 A čo si myslím ja? Napríklad aj to, že aj intelektuáli (či tváriaci sa ako intelektuáli) by občas mohli fyzicky zamakať. Asi ani netušia, ako to niekedy padne vhod, ako sa dá pri takej fyzickej práci vyčistiť hlava, či akú radosť prináša pohľad na niečo, čo sa podarilo vytvoriť vlastnými rukami. Koľko hormónov šťastia sa po takom čine vyplaví! Namiesto čakania na záhradníka pri pozeraní  blbého filmu, čo tak zájsť s hrabľami do záhrady?

Takto zoširoka som začala preto, že už aj u mňa to vyzerá tak, že si asi budem musieť objednať nejakého záhradníka. Môj záhon  je po zime stále neupravený. Už som raz jedno dopoludnie s príjemným počasím využila na prácu na ňom, môjmu zdravotnému stavu to však neprospelo. A to som vtedy urobila naozaj len kúsok. Preto som si povedala, že záhon musí počkať. Teraz, keď mi už konečne po mesiaci kašeľ ustal, zase sa ochladilo a mám obavy, aby som tam znovu niečo nenachytala. Je síce za nami len prvá dekáda marca, ale už by sa naozaj patrilo, aby som záhon po minulom roku konečne upratala…

…a tak sa dnes stalo. Keďže som si na dnes uvarila už včera večer, mohla som sa dopoludnia vybrať von. Vybavená záhradníckymi nožnicami, malou motyčkou a detskými plastovými hrabľami. Iné nemám. Urobila som poriadok asi  na tretine záhona. Strávila som tam dve hodiny. Na dnes stačilo. Pokračovať budem inokedy.

Pomedzi suché byle už začínajú vyrastať nové rastliny. Niektoré už aj kvitnú.

Tam, kde som vyčistila minule, to už vyzeralo celkom slušne.

Dnes prišiel na rad ďalší kus.

Počasie mi prialo.

Z prvých jarných kvetov mi okrem tavolínov, snežienok, prvosienok a scily, ktoré už všetky kvitnú, urobila veľkú radosť čemerica. Čemerice som už kedysi na záhone mala. Boli biele a kvitli v zime takým nenápadným a ani nie veľmi pekným kvetom. Dobre, za takých podmienok, aké v zime sú, človek ani nejakú nádheru neočakáva. Zázrak je už to, že rastlina vôbec kvitne. No keď som zistila, aký zápach ide z tejto kvetiny, vyhodila som ju.

Túto jar som objavila iný druh. Objavila však nie je ten správny výraz, lebo tú kvetinu som asi pred dvomi rokmi zasadila ja. Lenže som si myslela, že sa neujala. Možno to je ešte aj o rok viac, kedy som ju dostala od jednej pani, ktorá sa stará o kvetinový záhon neďaleko nášho domu cez cestu. Teraz mi prvý raz rozkvitla. Dávno som na ňu zabudla.

 

Čemerica (lat. Helleborus) patrí k skutočným klenotom každej záhrady. V záhradách sa pestuje množstvo krížencov, rôznej farby a tvaru kvetu. Kvety sa na rastlinách objavujú podľa počasia často už v decembri a posledné možno nájsť začiatkom mája.

Mojej čemerici trvalo to prvé kvitnutie možno aj preto tak dlho, že nemá splnené nasledovné podmienky:

Ideálnym stanovišťom pre ich pestovanie je polotieň pod korunami listnatých stromov. Tiene tej mojej robia borovice. Pôdy by mali byť humózne, dobre priepustné a s dostatkom vlahy najmä v jarnom období. Pôda, v ktorej je moja, je tvrdá, väčšiu časť roka suchá, no aspoň zjari má viac vlahy. Na vhodnom stanovišti ide o nenáročné trvalky, ktoré sú schopné tolerovať aj dlhšie sucho počas leta. Tak toto je jediné, čo je tej mojej dopriate. Údržba spočíva v odstránení starých listov ešte pred vyrašením kvetov.

Ako ste na tom vy, ktorí máte domček so záhradou? Udržiavate ju vlastnými rukami, či k vám chodí záhradník? Dávajte si na to pozor, lebo veď viete, že vrahom môže byť aj …. 😛 záhradník.

Reklamy

3 thoughts on “Možno príde aj kúzelník

  1. Danielko, k nám taky zahradník nechodí a to je ta zahrada dost velká. Ani mi to nikdy nenapadlo. Asi vím, o kom píšeš. Když jsem článek četla a viděla fotky, tak jsem měla cukání se do toho pustit. Jak už jsem u tebe psala, ta čemeřice je neuvěřitelná, kvete i ve sněhu. Přesně tuto jsme mívali. Všechny fotky jsou krásné, ovšem čemeřice s nebem, to se jen tak nevidí.
    Záhon po tvé práci pěkně prokoukl. Myslela jsem, že je užší. Práce máš taky dost.
    Tak přeju pěkné počasí. J.

    Like

    1. Tééda, Jarka! Nemyslela som, že sem ku mne chodí niekto, kto bude vedieť, o kom píšem 🙂 Nevadí, veď si nevymýšľam a svoj názor si povedať môžem. Aj moji rodičia (kým nepredali rodinný dom so záhradou) obrábali sami popri učiteľskom povolaní aj viac ako 20-árovú záhradu. Na záhone ma čaká tá najhoršia časť. Najviac zarastená a najviac zahádzaná bordelom z balkónov. Dúfam, že odtiaľ už nebudem vyhrabávať psie…… však vieš čo. Pekný začiatok nového týždňa ti prajem a nech aj tebe práca na jarnej záhrade rýchlo odsýpa!

      Like

  2. Taky nechápu lidi, kteří si koupí domek se zahrádkou a nestarají se o ni. Máme z obou stran takové sousedy, hrůza pohledět!!!
    My máme zahrádku malou, takže ji obděláme lehce, ale moje sestra má velkou a ještě se stará o mnohem větší dceřinu zahradu
    a zvládá to s manželem sama.
    Fotky čemeřice jsou nádherné, Danko, ty prostě víš jak na to. 🙂

    Like

Komentáre sú uzavreté.