Zdá sa mi

že čas a všetko okolo mňa letí kozmickou rýchlosťou. Ani neviem ako a bol koniec marca, dnes je už tretí deň apríla. Ja vôbec nestíham. Prvú polovičku marca som sa tešila na výlet do Prahy, kam som išla po viac ako dvoch desiatkach rokov. Na blog som dala len minimálnu časť toho, čo sme videli a čo sme navštívili. O pár dní na to, ako som sa vrátila z Prahy, išla som na výlet na Oravu. Z neho ste sa mohli zatiaľ dozvedieť len o bytčianskom zámku, na ktorom sme sa zastavili cestou tam. Medzitým som počas jedného popoludnia navštívila Rusovce. V parku sme si urobili hodinovú prechádzku. O tom som už na blogu písala. Ale tie ostatné aktivity, ku ktorým pribudla včerajšia návšteva Viedne, nestíham zaznamenať na blog. Dúfam však a verím tomu, že sa mi to raz podarí.

Už zopár týždňov mi v administrácii blogu vyskakuje tento oznam.

WP mi ponúka nový priestor blogu za peniaze. O takom niečom vôbec neuvažujem. Ak by som chcela naďalej pokračovať, mohla by som si založiť blog nový s tým istým názvom s označením II. Ale ani to robiť neplánujem. Tento oznam by mi bol prišiel oveľa skôr, ale trošku som to tu klamala. Fotografie mnohých príspevkov som nenahrávala na blog, ale som ich len kopírovala z úložiska, na ktorom ich mám. Lenže sa mi už viackrát stalo, že som niečo v albume na úložisku zmenila – vložila novú fotografiu, či niektorú vymazala a tým sa mi vymazali aj fotky na blogu. No nechcite vedieť, akú radosť som mala zakaždým, keď som musela znovu vkladať fotky do článku.

Pri tejto príležitosti som sa zamyslela aj nad tým, či má moje blogovanie vôbec zmysel.

Všímam si, že pod článkami niektorých blogov ľudia reagujú na videné a prečítané a pod iné zase vôbec nie. Asi by som mala byť voči sebe kritická a priznať si, dievča moje, nevieš to. Sú od teba lepší. Pritom sa tak snažím! Aj pravopisným a gramatickým chybám sa snažím vystríhať. No nepomáha to 😦 Nedalo mi to a na pár blogov som si trošku posvietila.

Sú blogerky, ktoré majú pod článkami komentáre, ale na ne vôbec nereagujú. Potom sú také, ktoré odpisujú na každučký jeden komentár, až ich obdivujem, že ich to baví, keďže ich tam majú niekedy aj desať a viac. A potom sú tu blogerky, ktoré nemajú čas odpovedať, napíšu to na začiatok nasledujúceho príspevku. Ak sa im človek pozrie pod článok, objavujú sa tam často nové a nové mená.  Pýtam sa, akým spôsobom vlastne títo noví ľudia objavia taký blog?

Počas jednej z nedávnych ciest som si čas krátila tým, že som si vybrala niekoľko blogov a preklikala som si autorov komentárov. Skoro pravidlom bolo, že som na blogoch našla aj komentár tej, z ktorej blogu som prišla.  Aha, pomyslela som si. Takže takto to je. Niektorí namiesto odpovedí na komentáre na svojom blogu naháňajú nových návštevníkov. Dokonca aj na cudzojazyčných stránkach, hoci nemajú žiadne znalosti cudzích jazykov. Toto nerobím a robiť ani nemienim. Sledujem občas pár zahraničných blogov, ktoré som spoznala pri blogových fotovýmenách, ktorých som sa v jednom čase zúčastňovala, ale ako som prestala, na nové zahraničné blogy vôbec neklikám.

Vyberám si blogy, ktoré ma zaujmú témami, spracovaním,  ale hlavne fotografiami. Napríklad také blogy o varení už úplne ignorujem. Je ich toľko, že sa mi prejedli 😦 V minulosti som zopár sledovala, dnes už vôbec. Rovnako tak som prestala sledovať aj tie blogy, v ktorých je množstvo pravopisných a gramatických chýb, prípadne sa bloger/-ka nedokážu obmedzovať vo vulgárnych slovách.

Ďalšia kapitola sú blogeri, ale k nim môžem zaradiť aj neblogerov, ktorí napíšu komentár, ale z jeho obsahu viem, že článok blogu vôbec nečítali.  Maximálne si asi pozrú fotky, niekedy možno ani to nie. Nie je to iba môj poznatok. A keď na to v odpovedi poukážem, tak mi je oznámené, nečítal/-a som, lebo na to nemám čas…. Neuveríte, ale potom ma celkom poteší taká reakcia na článok, v ktorej sa dozviem, že mám v článku faktickú chybu. Hurá! Niekto predsa len moje príspevky číta 🙂

Mám asi desať až pätnásť blogov, na ktoré chodievam a ktoré nemusím mať nikde poznamenané. Ich adresy viem naspamäť. Možno len z dvoch až troch mnou sledovaných blogov chodievajú ich autori aj ku mne. Mnohí o tom, že ich blogy sledujem, nevedia, u ďalších som aj niekedy v minulosti komentáre písala, ale u mňa sa zatiaľ neukázali. V počítadlách sa mi pritom objavujú často tie isté adresy návštevníkov, neviem, kto sú tí ľudia, lebo svoj názor, či myšlienku k téme nikdy nenapísali.

Takže toto všetko budem zohľadňovať vo chvíli, keď sa mi mediálny priestor tohto blogu zaplní do poslednej bodky. Zatiaľ to na 99 percent vyzerá tak, že žiaden blog Farebný svet II. existovať nebude.

Aby toto čítanie nebolo príliš nudné, vložila som do príspevku niekoľko jarných fotografií z dunajského ramena Zuzana a jeho okolia.

A na záver ešte zhrnutie a pripomenutie môjho blogu Každý deň je iba raz v živote.

26.3. – 1.4.

Fotka: Fotka:

Fotka: Fotka:

Fotka: Fotka:

Fotka:

Ďakujem za prečítanie a pozretie. Tým, ktorí si na článok kliknú hneď po publikovaní, prajem aj dobrú chuť  🙂

Reklamy

11 thoughts on “Zdá sa mi

  1. Článok som si prečítal niekoľkokrát a začínam mať neodbytný pocit, že sa predsa len nejedná o sofisikovanú úlohu na hľadanie gramatických chýb:-)

    Čo sa týka blogu ako takého, iste, treba si na začiatku určiť, aké očakávania od toho človek má a potom sumarizovať či sa ich podarilo naplniť, či nie. Inak sa na počet prístupov a komentárov bude pozerať človek, ktorý si blog píše pre vlastnú radosť, resp. pre malú skupinu ľudí, s ktorými sa navyše pravidelne vídava a inak niekto, kto sa chce skutočne prezentovať do sveta. Navyše, tu treba brať do úvahy aj to, ako fungujú dnešní mladí ľudia. Olajkovať, okomentovať, nazdieľať je bežnou súčasťou ich života. Bez rozmýšľania. Povrchne. Rýchlo to mať za sebou, ukázať kamošovi, že som videl, som s ním a ísť ďalej. Je pochopiteľné, že blog, ktorý je kulain (chcel som napísať cool a in…nejak nevyšlo) musí mať vyššiu čitateľnosť a komentovanosť. Prepojením cez sociálne siete sa k tomu ako bonus vytvára pomerne hustá pavučina, do ktorej sa vždy chytí aj niekto nový.

    No a že existujú ľudia, ktorí len naháňajú čitateľnosť všelijakými trikmi? Smutné. Ale keď nič lepšie v živote nemajú zaslúžia si skôr náš súcit ako snahu priblížiť sa im.

    S komentármi vo virtuálnom svete je to ešte komplikovanejšie. Normálne by sa nikdy nestalo, aby keď niekto niečo povie, tak by sme sa jednoducho obrátili chrbtom a odišli. Na internete to nie je problém. Niečo otvoríme, v lepšom prípade dočítame do konca v tom horšom prečítame názov, popozeráme obrázky a zavrieme.
    Trvá mám tak sekundu otvoriť niečo ďalšie a spraviť to isté, tak aký problém?

    Povrchnosť, ktorá nám napĺňa životy.
    A že je na druhej strane niekto z mäsa a kostí, kto si s tým dal robotu…a že možno eventuálne čaká na reakciu z našej strany. A možno ani nechce nič iné, len má proste radosť a chce vedieť či sa niekto poteší s ním? Často si to ani neuvedomujeme. (A sme my vôbec iní?)

    Svojim spôsobom to hovorí skôr negatívne o návštevníkovi blogu ako o jeho autorovi. Pretože minimálne ten like, alebo zdieľanie na FB môžu dať ozaj všetci, keď už by sme si chceli vziať príklad z mladých.

    Čo sa týka tvojich blogov. Ani ja veľmi nekomentujem, aj keď často chcem. Potom si poviem, a šak čo ti tu budem písať…no vídíš a sme doma.
    Všetky som si však preklikal, a vždy keď mi pristane niečo nové do mailu, kliknem. Rozhodnutie, či písať alebo nepísať ďalej, je len na tebe. Dovolím si však jednu osobnú poznámku. Nezahadzuj veci, ktoré robíš rada a ktoré sú súčasťou tvojho života. Nie kvôli druhým. Kvôli sebe samej. Pretože sa môže stať, že po nich už nič iné nepríde. Neviem či do tejto skupiny patrí aj tento blog.

    Za seba len poviem, že ak prestaneš, môj svet bude mať o jednu farebnú vec menej:-)

    Pekný deň.

    (no vidíš. Obedňajšia pauza v kýbli, popísal som tu riadkov jak Victor Hugo keď písal Vojnu a mier a aj tak rozmýšľam či “pridať príspevok”, heh)

    Like

    1. Tvoj obsiahly komentár si prečítam ešte niekoľkokrát 🙂 Ďakujem zaň. Zamyslím sa. A to želanie dobrej chuti k obedu bolo vieš komu? Tebe. Lebo som zistila, že ty si vždy prvý návštevník po zverejnení 🙂 Aj to ma teší. O tebe viem viac z debaty o stavbe, ktorú sleduješ (tiež som tam dlhšie nebola, ale ako píšem, fakt nemám čas). Už len toľko, že aj teraz sa ozval vlastne ten, komu tie slová ani určené neboli. Medzi nami je veľký vekový rozdiel, aj preto neočakávam reakcie na články od mladých ľudí. No je tu zopár blogerov mojej vekovej kategórie a asi som viac písala o nich. Lebo aj blogy, ktoré pravidelne sledujem, sú viac od starších blogerov, ale nevyhýbam sa ani takým, ktoré píšu mladí. Teraz neviem, či čakáš, že ťa poopravujem v názvoch a autoroch diel, ktoré spomínaš 😛

      Like

      1. Primitívny prvoplánový fórik uznávam, ale keď už mi prišiel na ranu tak som si ho nevedel odpustiť. Akurát teraz večer mi na jazyk viac pasuje “ako Honoré de Balzac keď písal Bedárov” 🙂

        Like

  2. Tak to koukám, že bys s blogem přestala, to by mi fakt mrzelo. Mám tvé fotky ráda a i tvé podívání, člověk se pořád něco nového dozvídá – blog navštěvuji poslední dobou se skluzem… ten čas.
    Blog Kadý deň je raz v životě …s tím je to stejné, ale trochu mi vadí (asi něco kazím) nevidím můj napsaný komentář, někdy není možnost i ho napsat. Ale to je asi můj problém. Nemám ani blog, takže já se v různých věcech a vašich problémech neorientuji.
    Já osobně si budu přát abys s blogem pokračovala. Jaro si nafotila moc hezky a na Prahu se těším, už jsem se na ni chtěla zeptat, ale říkala jsem si nespěchej, až bude správná chvíle určitě se tu Praha objeví.
    Ať se rozhodneš jakkoli přeju ti ať se ti daří a jsi spokojená ! Jarka

    Like

    1. Jarka, ak sa mi aj zaplní priestor tohto blogu, za ktorý neplatím, je zadarmo, mám ďalšie, na ktoré prispievam. Dlho som mala zoznam všetkých blogov ako prvý príspevok na mojom profile Google+, ale aj tam som to mala zbytočne, tak som to zrušila. Zoznam tých aktuálnych som nechala ešte aj na tomto blogu. Takže budem písať viac tam. To však bude vyžadovať, aby som viac cestovala po svete a viac bicyklovala. Aj o Prahe som písala na jednom z tých blogov a nájdeš to aj v texte tohto článku – odkaz je pod slovami, ktoré sú vyznačené zelenou farbou.
      Tvoj profil na G+ som sledovala, ale keď som robila jarné upratovanie, tie profily, na ktorých mi nebolo nič prístupné vidieť, som zrušila. Teraz, keď píšeš, že nevidieť tvoje komentáre k fotkám Každý deň… , som sa tam išla pozrieť a vidím tam aj iné veci, nie ako doteraz, len to, čo sa týkalo mňa. Dala som ťa znovu do sledovaných. Komentáre k fotkám toho blogu sa dajú písať aj tu – https://plus.google.com/u/0/collection/0HSux
      Písanie článkov o Prahe mi trvá dlho, lebo prechádzam postupne fotkami a spolu s mapou sa snažím popísať trasy, ktoré sme prešli. Preto som zatiaľ stihla iba dva a na treťom momentálne pracujem. V pláne ich mám však viac.
      Samozrejme, že som ich už za viac ako týždeň mohla napísať, ale tiež nemám stále chuť a čas byť na počítači.
      Som rada za takých čitateľov, ako si aj ty. Prajem pekný deň!

      Like

  3. p.Daniela, aj keď vždy nepíšem komentáre, môžete byť istá že si fotky aj články vždy pozriem a prečítam. Vždy sa totiž dozviem zaujímavé veci. Bolo by škoda, keby ste blogy zrušili alebo obmedzili na nich činnosť. Želám s nami veľa trpezlivosti.

    Like

    1. Viete, to je tak, keď sa tovar predáva málo, alebo nepredáva vôbec, tiež ho prestanú vyrábať 🙂 Aspoň občas sa zíde nejaká spätná reakcia. Ale to vy píšete. Ďakujem!

      Like

  4. Přiznám se, že fotografie prohlédnu několikrát, ale text většinou jen přelétnu, Dani, zvlášť pokud je dlouhý.
    Při čtení mi totiž dost slzí oči a nedokážu se pořádně soustředit. Někdy dokonce dost dobře nechápu, o čem se v článku píše.
    Sama komentáře vůbec neřeším, možná sis všimla, že jsem je úplně zakázala.
    Patřila jsem k blogerkám, které odepisovaly na každý komentář, stálo mě to spoustu času a bolest v zádech.
    Příspěvky na svém blogu jsem hodně omezila, a to jsem měla původně v úmyslu přestat úplně, nakonec mi to nedalo.
    Co se týká gramatiky, ty ji máš bezchybnou, nebo téměř bezchybnou. Taky se o to snažím, protože se mi z gramatických chyb ježí vlasy hrůzou.
    Na faktické chyby nepřijdu, i kdybych články četla důkladně, jsem totiž značně natvrdlá. 😉
    Jejda, nějak moc jsem se rozepsala! Takže ať se rozhodneš jak chceš, měj se fajn a nepřestávej fotit, jeden nikdy neví! 🙂 Hanka

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s