Na Orave dobre, na Orave zdravo

Tohoročnú jar som privítala v Prahe. Uplynuli od toho dňa pomaly tri týždne a dnes som konečne dala na blog posledný z  pražských zápiskov. Ako som písala minule, naozaj nestíham. Ale ako by som aj mohla, keď som bola doma len jeden deň a už som zase niekde cestovala. Tentoraz na Oravu. O prvom zastavení na tejto ceste v Bytči, som tu už písala. Teraz sa dozviete, kde všade sme ešte boli.

Z Bytče sme prešli necelých 50 km a mali sme pred sebou Terchovú. Obec, cez ktorú som doteraz nikdy ani len neprechádzala, nie že by som v nej niekedy bola. Každý určite vie, čím je táto obec preslávená. Vlastne, správne by som mala napísať kým. Nielen Jurom Jánošíkom, ale aj terchovskou muzikou. Muziku sme hrať nepočuli, ale na Jura sme sa išli pozrieť. Na malom návrší nad obcou smerom do Vrátnej doliny postavili Terchovčania svojmu slávnemu rodákovi monumentálny pamätník. Pozreli sme si ho aspoň z diaľky, hore až k soche sa nám ísť nechcelo. Sedem a pol metrovú sochu bolo dobre vidieť aj z cesty.

Po krátkej prestávke v Terchovej sme pokračovali ďalej a ďalšia kratučká zastávka bola kvôli tomuto.

Deväťsil biely (Petasites albus) je blízky príbuzný deväťsilu hybridnému. Na rozdiel od jeho ružovej farby, tento kvitne začiatkom jari žltkastobielou farbou kvetov a bledozeleným šupinkami na stonke. Rastie vo vlhkých lesoch a pri prameniskách, je verným sprievodcom vodných tokov v podhorskom a horskom stupni.  O tejto rastline som už mnohokrát počula, ale doteraz som ju nikdy nevidela. Keď som ju z auta uvidela rásť popri ceste, museli sme zastaviť. Jeho názov napovedá, akú silu mu ľudia v minulosti pripisovali.

A potom sme už pokračovali a zastavili sme až pred kaštieľom vo Vyšnom Kubíne. Jednopodlažná obdĺžnikova budova s nárožnými vežami sa nachádza v rozsiahlom parku pri ceste z Dolného Kubína. Kaštieľ patril zemianskej rodine Kubínyiovcov a v minulosti bol miestom nakrúcania niekoľkých slovenských filmov.

Oproti kaštieľu na druhej strane cesty ja pamätník. Ten je venovaný matke najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava, vyšnokubínskeho rodáka. Niekde v obci je vraj aj pamätník samotného Hviezdoslava, ale popri ňom sme nešli.

Z  Vyšného Kubína pokračovala naša cesta do rodiska ďalšieho slovenského literáta, Martina Kukučína, vlastným menom Mateja Bencúra. Akosi sme si nevšimli odbočku z cesty a zrazu sme sa ocitli na úrovni obce Valasská Dubová. V tejto obci som už raz bola a preto som vedela, že je tam aj budova hostinca zo začiatku 19. storočia, ktorú postavili na mieste starej drevenej budovy, ktorá sa spája s tradíciou, že v nej údajne chytili Juraja Jánošíka. Toto však nie je historicky doložené.

Cestou späť sme si už dávali veľký pozor na to, aby sme odbočenie znovu neprehliadli. V Jasenovej sme sa zastavili pri rodnom dome Kukučína. V susedstve je malý parčík a tam je veľká socha Martina Kukučína. Páčila sa mi oveľa viac, ako tá, ktorá stojí u nás v Medickej záhrade.

Vracajúc sa od Kukučína sme si ešte pod lesom všimli maličký klasicistický kaštieľ. Zaparkovali sme a podišli sme k nemu bližšie. Z internetu som sa dozvedela, že už bol určený na zbúranie. Na poslednú chvíľu ho zachránili noví majitelia.  Možno sa mýlim, ale vyzerá však tak, ako keby nebol využívaný a obývaný.

Z Jasenovej sme sa vrátili naspäť do Vyšného Kubína. Moja známa mala stále čas do stretnutia, kvôli ktorému na Oravu cestovala, tak sme sa ešte vybrali kúsok ďalej, do obce Leštiny, aby sme si pozreli raritu tejto obce, ktorou je drevený kostol.

Keďže sme úplnou náhodou prišli v čase, kedy bol kostol otvorený a bola v ňom dokonca aj pani, ktorá nám urobila výklad, zdržali sme sa tam dlhšie, ako sme plánovali. O kostole sa dozviete viac TU.

Od kostola sme sa vrátili späť do Vyšného Kubína, kde bol naším cieľom obecný úrad, nachádzajúci sa v Arpádovskom kaštieli. Je to poschodová budova, ktorá bola postavená  v  18.  storočí a v druhej polovici 19. storočia  pseudobarokovo prestavaná.

Z Vyšného Kubína sme odchádzali s tým, že najbližšie zastavíme až na nejakom benzinovom čerpadle. Trošku sme sa v aute zakecali a zrazu hovorím: Ako je možné, že sme v Oravskom Podzámku? Tam sme určite naplánované nemali. No keď sme už do obce vošli, prešli sme ju až k Oravskému zámku.

Odtiaľ už pokračovala naša cesta s  prestávkou na natankovanie až  do Bratislavy.

Reklamy

2 thoughts on “Na Orave dobre, na Orave zdravo

  1. Pani Daniela, nemám slov. Úžasná cesta a toľko krásnych pamiatok. Bolo to super, že ste mohli robiť spoločníčku známej a ešte aj navštíviť tie krásne miesta. Ďakujeeem !

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s