Svieži vzduch, modrá obloha, usmievavé slnko

to sú tie správne ingrediencie, ktoré mi prinášajú radosť a spokojnosť. Dnešné ráno a dopoludnie bolo presne také. Vzduch bol dosť chladný, ale keď sa pozrieme do kalendára, je nám jasné, prečo je tak. Pred nami sú traja zamrznutí. Pankráca tu máme už pozajtra. Ale bolo oveľa teplejšie ako včera večer, keď som pricestovala z mesta môjho detstva. Vybrala som sa tam oblečená dosť naľahko, nečakala som, že sa za jeden deň až tak ochladí. Slovenským železniciam asi nestačilo, že je zima vonku. REXa Zobor vychladili tak, že som v Bratislave vystupovala uzimená so skrehnutými rukami a studenými nohami. Všimla som si, že tí, ktorí sa doma obliekli do zimných búnd, sedeli v nich aj vo vlaku. Doma mi až horúca sprcha a čaj s rumom znovu rozprúdili teplo v žilách.

Asi preto som dnes spala až do pol ôsmej. O takom čase som zvyčajne už hodinu, aj dve hore. Mala som na dnes naplánovaný vybavovací deň, tak som dlho doma nezaháľala a vybrala som sa za povinnosťami. Prvá – platba dane za nehnuteľnosť, úrad, ktorý je od nás len na pár krokov, prebehla bez problémov. Ako ďalšiu som si naplánovala banku. Tam som nepochodila, vec som vybavila až popoludní doma telefonicky. A ešte som skočila aj do cestovky, kde som konečne vyplnila prihlášku na júnový výlet a potom som sa vybrala na úplný koniec mesta, na Zlaté piesky. Tam do nákupného centra, kde som si išla pozerať sedacie súpravy.

Domov som prišla o pol štvrtej. Hladná a unavená. Všetok elán,  ktorý som načerpala doobedňajšou prechádzkou pri Dunaji, som spotrebovala. No veď sa ani nečudujem. Nachodila som toho dosť nielen peši, ale aj emhádečkou.

No a tu sú už zábery z dunajského nábrežia z dnešného dopoludnia.

 

Reklamy

4 thoughts on “Svieži vzduch, modrá obloha, usmievavé slnko

  1. Pěkný název článku a moc příjemné fotografie, Dani.
    Konečně se na nás směje sluníčko. Koukám ale, jak je voda v Dunaji kalná.
    U nás to vypadá podobně v řekách i v rybnících.

    Like

    1. Voda v Dunaji je kalná, pretože bola veľmi vysoká. Na niektorých fotkách vidieť natiahnutú červeno-bielu pásku, aby ľudia nešli ďalej k vode a na brehu je zase vidieť smeti, ktoré zostali po vyššej vode. Nedávno som niekde čítala, že voda v Dunaji je dosť čistá až po miesto, kde sa do neho vlieva rieka Morava. Potom je už oveľa špinavšia 😦 Na mojich mnohých fotkách to je aj vidieť – blog Na krásnom modrom Dunaji.

      Like

  2. Keď tam ešte nestála Eurovea ani most Apollo, nemohol som prežiť fakt, že sú tam nejaké koľajnice na ktoré sa dá bez problémov dostať a ja neviem kde presne vedú. Jedného dňa som sa rozhodol po nich ísť a zistiť kde sa odstanem.

    Samozrejme, že som neprišiel nikde inde ako do prístavu. Kúzlo momentu ale bolo v tom, že som sa dostal do stráženého areálu, kde som nemal čo hľadať. Lenže ja som si to vtedy nevedel, veď cesta mi nekládla pod nohy žiadne prekážky, myslel som si, že som normálne na ulici. Keď ma už nebavili koľajnice, chcel som sa vrátiť po asfaltovej ceste späť.

    Tak som pekne došiel k vrátnici, ale zvnútra. Čo som samozrejme nevedel a myslel som si že naopak ja som na ulici a nejaký areál je zrejme na druhej strane vrátnice ako stojím. Tak som sa vrátnika spýtal, kde by som sa dostal, kebyže prejdem tou vrátnicou.

    Doteraz neviem, či bol šokovanejší svojou odpoveďou, keď mi oznamoval, že tam je ulica a práve na tejto strane, kde stojím ja nemám čo pohľadávať, alebo ho viac prekvapilo, že ma neroztrhal strážny pes, ktorého som mal v pätách a ktorý šiel tak tichúčko, že som si ho nevšimol, kým ma naňho vrátnik neupozornil (ono bola už noc).

    Nakoniec som to celé v zdraví prežil, vypustili ma ulicu, vlčiak síce trochu zlovestne vrčal, ale zrejme mu samému bolo jasné, že taký blázon mu za to nestojí:-)

    Like

    1. Zasmiala som sa. Pekný príbeh, prečo už nie je na blogu? Ja som do tých končín nechodila, ani ma nejako zvlášť nelákali. Dokonca ani na tú ulicu – Pribinovu som nechodila. Iba raz som bola v Dome lodníkov na nejakej akcii. No v priestore tých skladov raz Markíza nakrúcala jednu zábavnú reláciu, myslím, že to bol Pročko, ktorý tam nachytal toho malého Pribulu z televíznych novín. On od strachu utekal tak, že mu až päty do zadku plieskali a zastavil sa až na vrátnici min. vnútra. Ja som sa dlho smiala na touto spomienkou. Pes v príbehu bol tiež vzácny strážny pes 😛

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s