Topoľčany alias Žochárovce

Náčrt tohto článku vznikol piateho novembra 2013. Dobre vidíte, nepomýlila som sa. Už vtedy som chcela napísať niečo o okresnom meste môjho rodiska. Nenarodila som sa v pôrodnici v Topoľčanoch, lebo o nich som chcela písať, ale doma, v sedem kilometrov vzdialenej obci od mesta. No od druhého ročníka základnej školy som do tohto mesta cestovala dva, niektoré roky až trikrát do týždňa. Do hudobnej školy.

V poslednom období navštevujem mesto častejšie, preto mi zostal čas aj na prechádzky mestom a jeho okolitou prírodou. Niečo málo o meste ste sa mohli dozvedieť v starších článkoch na tomto blogu /tag Topoľčany dolu pod článkom/, ale písala som o ňom aj na mojom staršom blogu. Kto by mal záujem prečítať si a vidieť fotografie, môže kliknúť SEM. Možno sa teraz budem v niektorých informáciách opakovať, tak tí, čo klikli na uvedené odkazy, vy mi to prepáčte. Ale aspoň v krátkosti chcem uviesť aj niečo z histórie mesta.

Prvé zmienky o osídlení mesta siahajú až do doby kamennej. Historici však predpokladajú, že Topoľčany vznikli v 9. storočí a prvá písomná zmienka o meste sa spája až s darovacou listinou Bela IV. z roku 1235 správcovi kráľovských stajní Dionýzovi z rodu Türje. Od druhej polovice 13. storočia sa mesto spája s panstvom Matúša Čáka a neskôr s jeho synovcom Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorý dal podstaviť aj hrad týčiaci sa nad obcou Podhradie. Topoľčany sa ako mesto po prvý raz spomínajú v roku 1334 a v roku 1342 už boli údajne slobodným kráľovským mestom. V prvej polovici 15. storočia sa Topoľčany nevyhli prítomnosti husitských vojsk, neskôr ani vpádu a rabovaniu Turkov. Už od stredoveku sa v meste rozvíjali remeslá a obchod, ani zrušenie cechov v druhej polovici 19. storočia nemalo vplyv na to, že mesto ostalo silným výrobným a obchodným centrom. Aj keď sa mesto v neskoršom období, najmä po 2. svetovej vojne, orientovalo predovšetkým na priemyselnú výrobu, významné postavenie v regióne malo aj pôdohospodárstvo.

Jeden z príspevkov, ktoré ste mohli čítať na starom blogu, bol aj ten, ktorý hovoril o Topoľčanoch ako o meste piva. Dlhé roky bolo mesto známe hlavne prostredníctvom piva značky Topvar. Bohužiaľ, dnes sa už pivo v meste nevyrába. Na okraji mesta zostali po pivovare iba jeho budovy a pred jednou z nich aj táto socha.

Pivo, ktoré nesie meno po meste sa dnes naďalej predáva, ale varí sa  kdesi na východe. Ani sa mi o tom nechce písať….

Druhým významným podnikom tohto mesta boli nábytkárske závody. Kedysi ich výrobky poznali ľudia pod značkou n.p. Mier Topoľčany, dnes je to Decodom. Aby som nezabudla, aj na tanieroch sa mnohým Slovákom často objavia výrobky, ktoré pochádzajú z tohto mesta a sú pod značkou Hyza.

O tom, že je v meste aj stredná drevárska škola, svedčí táto lavička na námestí. Mestu ju darovali práve žiaci tejto školy.

Ako dieťa si pamätám ešte na pôvodné topoľčianske námestie, kde stál okrem kostola a radnice napríklad aj hotel Koruna. Práve pri poslednej návšteve som si všimla, že aj dnes je v meste hotel s tým istým názvom, ale je postavený kúsok od námestia. Dnes je jedna strana historického námestia zbúraná úplne a je nahradená novými budovami, za ktorými sa týčia do výšky paneláky.

Námestiu dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie s prvkami neskorého baroka i raného klasicizmu.

Trojpodlažná secesná budova radnice, postavená v rokoch 1911 – 1912.

Obe fotografie  námestia, ktoré sú z môjho blogu Každý deň je iba raz za život, dokazujú, že topoľčianske námestie je naozaj pôvabné. Od roku 1991 je pamiatkovou zónou a môžete si tam všimnúť niekoľko barokových a klasicistických plastík z 18. storočia, je tam aj nefunkčná studňa, ktorú stráži drobná kovová žabka, či jej modernejšia nasledovníčka, ktorá počas letných mesiacov dokáže obyvateľom poskytnúť osviežujúce pramene vody.  Zo spomínaných sôch som najčastejšie fotila práve sochu sv. Jána Nepomuckého.

Opretý o nízky múrik, s očami ukrytými pod baretkou a nohami vyloženými na naplnenom žochu, nehybne oddychuje. Sem tam sa pri ňom zastavia návštevníci mesta, aby sa pri ňom vyfotili, alebo si len tak prisadnú, ako aj ja pri poslednej prechádzke námestím. Žochár. Pôvod prezývky obyvateľov Topoľčian pochádza z histórie. V 18. storočí sa v  meste ročne konalo deväť jarmokov a viac ako 50 trhov. Obchodníci sa na nich nezaobišli bez pomoci tunajších chlapcov, ktorí im pomáhali nosiť vrecia s vlnou – žochy. Symbol, ktorý predstavuje prezývku Topoľčancov bol osadený v roku 2001 v podobe tejto sochy na niekdajšie miesto konania trhov, na vynovenú dlažbu len niekoľko metrov od radnice.

Musím priznať, že nie všetky časti mesta sú rovnako pekné ako námestie v strede mesta. Architektúra z obdobia socializmu sa dosť podpísala nielen na okrajových častiach mesta, ale aj v jeho centre. Bohužiaľ, ale ani dnes nie je všetko ružové. V poslednej dobe som sa viackrát vyskytla v areáli nemocnice na okraji mesta, kde sa narodil aj môj starší syn. Nielen tie staré pôvodné budovy sú v katastrofálnom stave, ale aj nečistota a nedôstojnosť priestorov v novších prístavbách nemocnice ja hrozná.

V uliciach mesta je dodnes zachovaných niekoľko zaujímavých víl a domov postavených v secesnom či funkcionalistickom slohu zväčša začiatkom 20. storočia, ktoré by si zaslúžili aj samostatný článok. 

Počas roka sa v meste koná niekoľko významných kultúrnych podujatí. Od tety som sa dozvedela, že Topoľčany sú v širokom ďalekom okolí známe aj tým, že sa tam už mnoho rokov poriada spoločenská akcia nesúca názov Stretnutie osamelých, kam miera ľudia aj zo vzdialenejších miest Slovenska 🙂

V neposlednom rade by som chcela pripomenúť, že na topoľčianskom zimnom štadióne vyrástli aj známe hokejové hviezdy – Miro Šatan a Ľubo Višňovský.

Nenapísala som tu o všetkom, čo stojí v Topoľčanoch za zmienku. To by musel byť článok veľmi dlhý. Mám však v pláne, že na tému Topoľčany napíšem v najbližšej dobe ešte jeden článok. Dúfam, že naň nebudete čakať dlho. Zatiaľ neprezradím, o čom konkrétne budem písať.

Reklamy

One thought on “Topoľčany alias Žochárovce

  1. Danielko, náměstí v Topolčanech je opravdu hezké. Krásné domy i sochy, sošky, studna, lavička od studentů. Aspoň s tebou jsem se tam podívala. Takže se těším na příště. J.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s