Židovský cintorín v Topoľčanoch

Na začiatok tohto článku budem citovať z jedného z mnohých článkov, ktoré sa dajú nájsť na internete a ktoré hovoria o pogrome na Židov v Topoľčanoch.

“Ako dnes už vieme, nie každý sa tešil. Keď sa do Topoľčian vrátilo vyše 500 Židov, ktorí unikli smrti v koncentračných táboroch, v istej skupine ľudí to vyvolalo obavy. Tí, čo cez vojnu zbohatli na arizácii židovského majetku, dostali strach, že oň prídu. Začali sa teda stretávať na katolíckej fare a hútať, ako by sa Židov zbavili skôr, než si zoberú, čo im patrí. Ukázalo sa, že pobožné obyvateľstvo so zakoreneným antisemitizmom ani nie je také ťažké podráždiť. Prostí ľudia Židom závideli, a to, čím si cez vojnu prešli, nechápali. Stačila menšia, dobre naplánovaná provokácia, a davová hystéria už urobila zvyšok. A tak sa po meste začali šíriť chýry, že sa chcú miestni Židia pomstiť za to, čo sa stalo. Už 22. septembra sa k tomu pridala fáma, že rádové sestry, ktoré učili v ľudovej škole v miestnom kláštore musia odísť. Zostanú tam údajne iba dve, lebo do školy prídu židovskí učitelia. Do štvanice sa zapojil aj miestny farár. Namiesto toho, aby veriacich upokojil, na nedeľnej omši vyhlásil, že Židia plánujú zabrať kláštor. Ľudia – manipulovaní nespokojnými arizátormi – sa preto dohovorili, že v pondelok 24. septembra 1945 pôjdu proti tomu demonštrovať.”

O tom, ako to dopadlo, si každý môže vygoogliť sám.

Článok, z ktorého som tu citovala, píše, že pred vojnou žilo v meste asi 3200 Židov, tri štvrtiny z nich zahynuli v koncentračných táboroch. Prežilo ich len 550. Dnes vraj v Topoľčanoch žiaden Žid nežije. Ja si to nemyslím. Určite tam ešte nejakí žijú, ale o tom, kto boli ich predkovia, asi radšej mlčia. Lebo? Lebo možno ani dnes sa tam, a nielen tam, v mysliach ľudí veľa nezmenilo…

Tí, ktorí čítajú tento môj blog, si možno spomenú na článok, v ktorom opisujem, ako som si chcela pozrieť topoľčiansku kalváriu. Môj pokus mi zmaril správca tohto objektu. To, že je v meste aj židovský cintorín, viem až od čias, ako sa moji rodičia nasťahovali  do panelového domu na efku (tak v meste volajú to sídlisko), z bytu ktorého bolo vidieť práve na spomínaný cintorín. Bolo, dnes si suseda zastavala svoj balkón nepriehľadným materiálom a tak zanikol z maminho balkóna aj výhľad na cintorín.  Často ma lákalo ísť sa tam pozrieť. Ale ako vieme, väčšina, ak nie všetky židovské cintoríny u nás sú zamknuté. Kvôli vandalom, ktorí si ich často vyberali za objekty skazy.  Až donedávna som netušila, že sa tam dá celkom jednoducho dostať. Stačilo sa len spýtať. Náhodou som prechádzala okolo, keď som za plotom v objekte uvidela pána. Pozdravila som a položila som mu otázku, či by som si nemohla cintorín pozrieť. Bez problémov ma pozval ďalej. Nechal ma, aby som sa tam poprechádzala a potom sa ešte so mnou chvíľu rozprával.  Dozvedela som sa aj to, že práve v sobotu toho týždňa je deň otvorených dverí a že sa tam môžem prísť znovu pozrieť. To som už ale v Topoľčanoch nebola.

Židovský cintorín v Topoľčanoch sa nachádza na Krušovskej ulici. Je jednou z mála zachovaných pamiatok na kedysi početnú židovskú komunitu. V meste v minulosti bol ešte jeden židovský cintorín. História židovskej komunity v Topoľčanoch siaha až do 11. 12. 1649, kedy bola podpísaná zmluva na zámku v Hlohovci medzi grófom Adamom Forgácsom a piatimi Židmi z Uherského Brodu a Uherského Hradišťa. Po budapeštianskom kongrese uhorských Židov v roku 1869 sa topoľčianski Židia rozhodli pre ortodoxný smer. Židovská komunita mala židovskú ľudovú školu a dve synagógy. V Súpise Židov z roku 1942 bolo v Topoľčanoch 2579 Židov z celkového počtu 10 245 obyvateľov.

Pri hlavnej ceste je postavený CESTECIDUK HADIM (Dom smútku). Nenápadný dom s bielou fasádou  je ten, za ktorým je pred zrakmi okoloidúcich ukrytý nový židovský cintorín.

Keď som prešla cez bránku do predzáhradky domu, z nej som sa cez ďalšiu bránu dostala na cintorín.

Že žilo v Topoľčanoch veľa Židov, dokazuje aj skutočnosť, že tam boli v minulosti až tri synagógy. Dnes nestojí ani jedna z nich.

Reklamy

7 thoughts on “Židovský cintorín v Topoľčanoch

  1. Dobry den. Ja a aj moja rodina narodily sme sa v Topolcanoch.Ja som medzi timi ktory chodily do Zidovskej skole az do piatej triede.Potom sme boly v tabore Novaky az do 29.8.1944.Potom sme boly v horach,az do oslobodenia cervenej armade.Boly sme medzi timi 500 ktory sa vratily,a tiez ako 13 rocny chlapec presiel som ten haneblivy pogrom.Od 12.6.1949 zijem v Izraely.Som zenaty,mam dceru,3 synov a 8 vnukov.Zijem v Izraely,a nikto mi neuroby pogrom pretoze som sa narodil Zidom.Zazrak,ze este viem dobru Slovencinu,materinsku rec !! Minuly rok bol som zo zenov V Topolcanoch.Mam tam Slovenskych priatelov. Seinfeld Ernest -Simcha.

    Liked by 1 person

    1. Dobrý deň! Prekvapila ma a aj potešila Vaša návšteva na mojom blogu. Je obdivuhodné, že ešte stále viete aj po slovensky. Na tomto blogu už viac neprispievam, pretože som vyčerpala jeho free priestor (zadarmo, platiť sa mi za to nechce), ale môžete si tu nájsť aj iné články z okolia Topoľčian. Ja pochádzam z Ludaníc, možno si ešte na takú obec spomínate. Budem rada, keď tento blog znovu navštívite. Zdravím Vás do Izraela!

      Like

  2. Dobry den.Som prekvapeny ze moje par riadky ktore som pysal,su uvernene.Je to ozaj zazrak,ze moju alebo nasu materinku rec som nazubudol.Ja citam Slovenske noviny Pravdu a Sme.Okrem toho,ja sa dopysujem s priatelmi zo Slovenska.Ja mam blog v ktorom ja pysem clianky prelozene od Slovenciny.Jedna moja vnucka sa vola Daniela.Je vydata a ma dvoj mesacneho syna.Mam plan cestovat znovu do Slovenska,moju rodinu krainu.Krasny tyzden Vam prajem.
    Seinfeld Ernest-simcha.

    Like

  3. Niekedy je tento zatracovaný internet aký užitočný. Viem si predstaviť ako sa pán z Izraela potešil tomu, že objavil reportáž a fotky z rodného kraja. Potešilo to aj mňa.

    Like

    1. A ja až po toľkých dňoch úplnou náhodou objavujem tento tvoj komentár. Neviem, prečo ma naň neupozornilo, ako to zvykne robiť inokedy. Robia tu veľké zmeny, možno to bude tým. Asi by som už ani nevedela pracovať s týmto blogom, vôbec tým novotám nerozumiem 😦 A k článku, ale aj celkovo k môjmu písaniu na blogoch iba toľko, že som rada, keď sa objaví taký komentár, ako je aj ten pod týmto článkom. Vážim si ho oveľa viac, ako keby mi sem chodili písať zástupy blogeriek nič nehovoriace a neúprimné odkazy.

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.