Ľadové osvieženie

som si musela pripraviť, keď som sa včera vrátila domov. Možno sa niekto spýta, kde som bola. Od rána som niečo vybavovala. Úplne ráno v nemocnici na Antolskej, z ktorej som odišla na ďalšie miesto bez toho, aby som sa, ako je mojím zvykom, zastavila pri Veľkom Draždiaku a urobila si tam aspoň jednu fotografiu. Išla som totiž za synom do práce a cestou k nemu som sa zastavila ešte na trhovisku. Ale nešla som autobusom až k nemu, vystúpila som o zastávku skôr, lebo sa mi zdalo, že je to super príležitosť, chvíľu si ráno posedieť pod voňavými lipami pri osviežujúcej fontáne na Dulovom námestí.

Odtiaľ som už išla na ten spomínaný trh. Chcela som si kúpiť fuchsiu, ktorá po zdarnom prezimovaní v posledných dňoch ukončila svoj život. Myslím si, že som jej spôsobila hnojivový šok 😦 Fuchsiu som u nikoho nevidela, trh voňal jahodami, čerešňami, višňami a marhuľami. Aj fazuľové struky, či mladučkú tekvicu som už videla. No tie ceny! Ani sa nečudujem, že veľkosť tohto trhu sa postupne zmenšuje a veru ani včera tam veľa kupujúcich nebolo. Viem, bol začiatok týždňa, koncom týždňa to tam určite vyzerá ináč.

Keďže sa na trhu len málokedy odvážim vytiahnuť môj veľký fotoaparát, mám iba jednu fotku z mobilu. Tetkám trhovníčkam fotenie prekáža. Pritom, kde by už mohli vzniknúť autentickejšie fotky, keď nie na trhu? Ktovie, prečo im to tak vadí….

Po príchode domov som začala riešiť vypadnutie tv signálu z mojej káblovky. Volala som na zákaznícku linku. Ani skoro po polhodinovom telefonáte sa nepodarilo signál sprevádzkovať. Bolo mi doporučené, aby som vzala set top box a išla ho vymeniť do niektorého predajného centra firmy. Tak som ho teda zbalila a vybrala som sa do Auparku. Tam som zariadenie úspešne vymenila za iné (nie za nové, ale už použité, čo ma doma dosť prekvapilo). Keďže zatiaľ funguje, nechala som to tak.

Fotka:

Ako ďalšie som mala v pláne kúpiť si poriadne pero, lebo som si v kabelke niesla pohľadnicu, ktorú som chcela na tamojšej pošte odoslať. No keď som si už hľadala miesto, kde tú pohľadnicu po sediačky napíšem, uvedomila som si, že sa začali zatvárať niektoré obchody a pribudli tam nekupujúci v zelených uniformách. Ešte som si v duchu pomyslela, čo tu je zase bomba? Až po chvíli som si uvedomila, že v tom hluku počujem ženský hlas z reproduktorov, ktorý vyzýval návštevníkov nákupného centra, aby okamžite vyprázdnili priestor, že ho je potrebné evakuovať. To sa už začínali ľudia hrnúť k východom. Vyšla som von spolu s pracovníkmi Aupark Toweru, ktorí tiež opúšťali svoje pracoviská. Sad Janka Kráľa sa zrazu zaplnil ľuďmi. Až tam bolo počuť opakujúce sa výzvy, aby ľudia opustili Aupark. Hlas tvrdil, že vznikol požiar, ale vrátnika v Aupark Toweri som počula povedať, že niekto nahlásil bombu. Slováci, to sa už naozaj nemáte ako ináč zabávať? Len pár dní predtým som telefonovala s človekom z Trenčína, ktorý mi po pár slovách povedal, že musí zložiť telefón a že mi zavolá neskôr. Keď mi volal druhý raz, už nie z pracoviska, ale z ulice. Kanceláriu museli opustiť z toho istého dôvodu, prečo sme museli včera opustiť Aupark. Chorý národ! Deje sa to pomaly denne a včera večer som sa z telky a z internetu dozvedela, že to nebola jediná bombová vyhrážka toho dňa.

Na ružových záhonoch v parku si záhradníci robili naďalej svoju prácu.

Keď som už bola v Sade Janka Kráľa, prešla som sa ním až na dunajské nábrežie. Tam si ľudia užívali krásny slnečný deň na Magio pláži. V kabelke som stále nosila ešte nenapísanú pohľadnicu. Nenašla som ani jednu voľnú lavičku v tieni, kde by som si sadla a napísala ju. Tak som ju napísala až na našej pošte, kde som si zase vystála dlhú chvíľu, kým som ju mohla podať pracovníčke za okienkom. Všetko, čo som v ten deň mala naplánované, som tým konečne splnila. Veď už bol najvyšší čas.

Po príchode domov, kde bolo celkom príjemne, keďže som mala zatvorené okná a stiahnuté žalúzie, som si z mrazničky vytiahla moju obľúbenú ruskú zmrzlinu a do nápoja, ktorý som si pripravila ešte doobeda, som nahádzala kocky ľadu. Čím sa vy osviežujete v týchto horúcich dňoch?

 

Reklamy

2 thoughts on “Ľadové osvieženie

  1. Jak píšeš o té lípě… moc mi voní a čaj taky je dobrý. Já jsem začátkem 90. let pracovala v přízemí jedné firmičky přímo naproti zadnímu vchodu do obchodního domu Kotva v Praze. Několikrát do týdne vycházely prodavačky ven a sedaly si na takový vysoký obrubník květinového záhonu. Taky …. bomba . Naštěstí se nikdy nic nepotvrdilo.
    Fotky jsou krásně vyletněné.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: